052 Markézy
Markézy
30.3.2026 (pondelok)
Dnešok bol v znamení celodenného výletu. Ale pred tým práca, prevziať auto, dať prať špinavú bielizeň a zaniesť plynové bomby na naplnenie. Ja som povylieval naftu z bandasiek do hlavnej nádrže. Fefo trošku polietal a pofotil dronom. Ešte raňajky a môžeme ísť. Ráno pristála pred zátokou veľká výletná loď a prevážali ruchárov na breh, kde ich vítali občerstvením a domorodou hudbou. Tá bola vysoko počúvateľná. Ukulele, gitara, nejaké dve bicie a spev. Krása. Nasadli sme do požičaného auta, Toyota Hillux, a po jedinej ceste na ostrove sme sa vybrali na východ, cieľom bolo prírodné múzeum bôžikov Tiki.
Cesta viedla nádhernými scenériami, na časti cesty boli napadané veľké balvany a štrk, museli sme sa veľa vyhýbať. Tie značky Pozor, padajúce kamene, neboli veru len tak. Aj to priebežne odstraňujú.
Občas sme prechádzali nejakou dedinkou s dvomi, tromi domčekmi, ale s ihriskami, záhradami a pod. Vlado si zobral aj bicykel, na Hillux sa zmestil na korbu aj celý, nezložený. Prudké zjazdy si vychutnával na bicykli. Občas musel aj niečo vystúpať, ale dal to. Každú chvíľku sme sa zastavovali kvôli foteniu scenérií. Jeden pán nám predal sušené karamelizované banány, neskutočne dobré boli. Po dlhej dobe sme došli do cieľa, pozreli a pofotili sme si polynézskych bôžikov.
Na vedľajšom ostrove Fatu Hiva sa Thor Hayerdahl zamyslel nad podobnosťou sôch v Polynézii a v Južnej Amerike a stal sa priekopníkom vo vednej disciplíne experimentálna antropológia. Jeho povestná plavba na plti Kon-Tiki mala dokázať, že Polynézia mohla byť obývaná ľuďmi, Indiánmi z Južnej Ameriky. Vychádzal z podobnosti bohov, ságami o pltiach, na ktorých sa plavili. Moderná veda podľa DNA vyvrátila pôvod Polynézanov z Ameriky, ale on potvrdil, že sa kultúrne mohli ovplyvňovať. Ja som na knihách Thora Hayerdahla vyrastal, a preto malo toto miesto pre mňa svoje génius loci. Zastavili sme sa v bufete, kde sme zaplatili za vstup, objednali si niečo na pitie a dostali sme k tomu čerstvo upečené neviem čo, niečo ako perníky. Cesta naspäť viedla tou istou cestou, Vlado si zjazdy užil na bicykli, ale sem tam niečo zle naplánoval a užil si aj poriadne stupáky. Občas musel bicykel tlačiť hore kopcom a raz nám zavolal, nech sa po neho vrátime, nešlo to. Záverečný zjazd si ale užil. My sme ešte odbočili pozrieť letisko. Nič neletelo, bolo tam úplne prázdno, ani nohy a všetko otvorené. Z pohľadu Európanov absolútne porušenie všetkých bezpečnostných opatrení. Tu norma a normálnosť.
V Atuone sme ešte navštívili obchod a nakúpili na večeru a raňajky a už bola pred nami iba cesta na loď. Parádny deň za nami. Na večeru opakovanie včerajška pre veľký úspech, zase hambáče a ešte lepšie ako včera, lebo sme pred prípravou osolili a pokorenili mäso.
31.3.2026 (utorok)
Deň odchodu na Nuku Hiva, kde musíme byť dopoludnia, lebo má prísť na loď ekologická kontrola a o druhej poobede má začať kultúrny program. Takže ranné frmoly, načerpať do auta naftu a odovzdať auto, naplniť naše bandasky naftou, previezť na loď a naliať do nádrže, vyzdvihnúť si vypranú bielizeň, ktorá bola mokrá, lebo pani vypli elektrinu pre neplatenie účtov. Bielizeň sme ešte museli rozvešať po lodi nech uschne. Hneď sme vyrazili do Atuony pozrieť hrob Paula GAUGINA a potom sme išli do jeho múzea. Cestou naspäť ešte občerstvenie v obchode, hrala nám k tomu domorodá kapela. Hrali polynézskym štýlom nejaké povedomé melódie. Jedna bola Těch tisíc mil, těch tisíc mil, druhá niečo od skupiny Vidiek a podobne. A nielen pár akordov, ale celé pesničky. Cestou naspäť sme mali trošku problém so stopovaním, nikto nás nechcel zobrať. Nakoniec nás odviezla milá pani na korbe dodávky, čo je tu zakázané. Tak sme sa prikrčili a doviezla nás až na pumpu pri móle. Už len na loď, tam prípravné práce a okolo jednej sme sa odkotvili a vyrazili na ostrov Nuka Hiva.
1.4.2026 (streda)
Plavba prebiehala pokojne, trošku sme cvičili s genou a prispôsobovali sa zmenám sily vetra a za ostrovom aj smeru vetra. Doobeda sme pristáli a zakotvili na ostrove Nuku Hiva v zátoke pri mestečku Taioahe. Prišli sme včas na World ARC welcome day - opening activities. Prepravili sme sa na breh, kde sme počkali na novú členku posádky, Dagmarku Psalmanovú, ani nestihla ísť na loď odniesť si veci. O 14:00 nás čakala v Kultúrno-informačnom centre ukážka remesiel, jedál a malé pohostenie ovocím. Bolo to zaujímavé, ukázali nám aj prípravu cesta z chlebovníka, chutilo to ako popučené zemiaky z pahreby a rozmačkané. Chutné.
Najedli sme do sýtosti čerstvého tropického ovocia. Skutočne to chutí omnoho lepšie ako to, čo kupujeme doma. Vlado robí pre Rádio Regina východ nejaké rozhovory s redaktorom Jánom KONDOROM a ten mu dal tip na jedného Francúza, s ktorým sa kedysi stretol v Košiciach a ktorý býva na Nuku Hiva už 30 rokov. A dal echo aj tomu Francúzovi. Po hodine sa nám prihovoril onen Francúz, 77 ročný, veľmi dobre vyzerajúci pán Jacob BELO. Tento pán vytvoril prvý markézsko - francúzsky slovník, študoval domorodcov, ktorí ho prijali za svojho a teraz pracuje v nejakej obdobe akadémie vied. Porozprával nám veľmi zaujímavé veci z jazykov v Polynézii, históriu ostrovov a iné. Počúvali sme ho so zatajeným dychom, veľmi inteligentný, príjemný a šarmantný pán to je. Vôbec nevyzerá na 77 rokov.
Dohodli sme sa s ním na zajtrajšiu prehliadku mestečka a na utorok výlet autom po ostrove. Rozlúčili sme sa s ním a odviezli Dášku na loď aj s batožinou. O 18:00 bolo slávnostné privítanie a večera. Pred večerou bolo vyhlasovanie výsledkov rally, my sme vyhrali vedľajšiu cenu za najkratšiu vzdialenosť plavby, skrátka, išli sme najrovnejšie, cena boli dve nálepky ARC a dve sady nalepovacích tetovačiek. A ešte sme boli spomenutí pre gentlemanské správanie, keď sme videli, že loď Lovitana stojí na mieste a spýtali sme sa ich, či nemajú problém a či im môžeme nejako pomôcť. Po vyhlásení výsledkov rally nás čakali ukážky domorodých tancov. Táto časť bola fantastická, toto si budem pamätať do konca života. Bolo vidno na tanečníkoch, že sa tým aj oni bavia a nie je to len show pre účastníkov cestovného ruchu, čiže ruchárov. Na záver vyzvali mužov, nech si s nimi zatancujeme ich bojové tance. Údajne som tam hviezdil, asi si ma tu nechajú. Bavilo ma to. Potom si aj ženy zatancovali nejaké ich tance. Na večeru nám pripravili veľmi bohaté švédske stoly s ich tradičnými jedlami. Úžasné. Dali upiecť prasiatko a boli sme sa pozrieť ako to vyťahujú zo zeme. Bolo prikryté banánovými listami. Na záver programu ešte ohňový tanec. Našim, hlavne Vladovi, to už bolo dlho, tak zavelil k návratu na loď. Mne sa nechcelo, ešte neservírovali to prasiatko a z lode sme počuli domorodé spevy. Škoda, že som musel ísť na loď. Vôbec si nevieme užiť, že sme na mieste, kde už nikdy nebudeme a nie je veľa ľudí zo Slovenska, ktorí by čo len tušili, kde to vôbec je a nie, že by tu aj boli. Dnešok bol veľmi nabitý zážitkami
2.4.2026 (štvrtok)
Dnes má Vlado narodeniny, 65 rokov, zablahoželali sme mu, ale museli sme sa ponáhľať, lebo o 8:30 sme sa išli stretnúť s Jacobom. Z člnov sa vystupovalo pár metrov od rybieho trhu, kde rybári spracovávali ulovené ryby a odpadky hádzali do mora, kde už na to čakala tlupa asi dvadsiatich žralokov útesových. Motali sa hore dole aj pod rebríkmi, jeden z nich ma ošpliechal ako som sedel člne. Veľké boli okolo jeden a pol metra, plus mínus, niektoré boli aj väčšie. Nie sú to útočné žraloky, ale treba si dávať pozor, len nespadnúť do vody pri vystupovaní. Keby dme spadli, tak by si nás v prvom momente pomýlili s tými odpadkami z rýb a zahryzli by si. Sme síce pre nich nechutní, vypľuli by to, ale nám by to bolo už figu platné. A treba si ešte dávať pozor na lýtka, asi im to niečo chutné pripomína. Po vystúpení z člna sme ich ešte chvíľku pozorovali a nakrúcali na videá. Stretli sme sa s Jacobom a začali sme prehliadku mestečka. Najprv sme vyšliapali na minikopček so sochou Tiki. Autorom je nejaký Talian, moc to nie je autentické a ani domorodci si ju nejako nevážia a neschvália sa ňou. Ale je tu, videli sme, okolie je veľmi príjemné na relax.
A, samozrejme, Jacobov výklad všetkého, čo sa týkalo Polynézie. Ďalej nám cestou ukázal novú nemocnicu, dve administratívne budovy, väznicu, kde sú aktuálne dvaja väzni a štyria ich strážia, banku. Autom nás na dvakrát zaviezol na druhú stranu mestečka do miestnej katedrály, ktorú sme si poriadne poprezerali. Práve ju pripravovali na oslavu veľkonočných sviatkov, hlavne Veľkého piatku. Prehliadku sme ukončili na pláži v takej veľkej hale, kde sa predávali suveníry. Boli nádherne, drahé a veľké. Posledné dva fakty boli dôvodom, že sme nič nekúpili. Jacob nás potom naspäť na loď odviezol na dvakrát. Poobede sme spravili ešte nejaké nákupy, lebo obchody boli otvorené, hoci nám Jacob hovoril, že budú po všetky štyri dni zatvorené. Nakoniec boli otvorené stále. Po návrate sme oslávili kapitánove narodeniny tortou z tiramisu. Ako darček dostal Nutellu a Fefo mu daroval dron. Na večeru sme mali vyprážaný syr s hranolkami a majonézou.
3.4.2027 (piatok)
Ráno sme sa rozlúčili so strýkom a synovcom Švecovcami, chalani, ďakujeme, boli ste super. Na letisku Fefo zistil, že pas nechal na lodi. Stalo sa to preto, lebo keď nás Worldcruising prihlasuhe, Vlado vyzbiera pasy pre nich a po skončení ich schová do šuflíka. A Fefo si to neskontroloval. Vlado utekal na letisko, zavolal Jacobovi a ten ho divokou jazdou aj s pasom na letisko, stihli to len tak tak. Cesta viedla nádhernou krajinou, ale Vlado sa aj trošku bál pri tej kaskadérskej jazde. Pôvodným plánom bola práca, ale nevyšlo to, vrátili sa po druhej aj s Braňom Zemanovičom, novým členom posádky. Hneď sme utekali naspäť do mesta, kde bola o tretej krížová cesta, trošku sme ju zmeškali, ale iba pár minút. Absolvovali sme ju celú so 14-imi zastávkami, všetko bolo v domorodej reči, znie krásne. Posedeli sme si aj na bohoslužbe v kostole, ale už to bolo veľmi dlhé, tak sme to nechali tak a išli radšej na loď už za šera.
Na večeru sme mali kuracie stehná ako rezne, ryža, majonéza a nakladané uhorky, už len pivo a víno a išli sme si užívať večerné voľno.
4.4.2026 (sobota)
Dnešok má byť podľa plánu čisto pracovný. Aj bol. Vlado s Braňom išli ráno behať a cestou späť nakúpili naftu do troch bandasiek, spolu 70 litrov. Prelial som to s Braňovou pomocou do hlavnej nádrže. Ako som už spomínal, ulomil sa nám držiak kladky na výťah. Vlado vymyslel a zrealizoval kladku na výťah genakra. Šikovne to vymyslel, skoro trvalé riešenie, ale dá vyrobiť náhradný diel a na budúci rok ho osadí. Po úspešnej oprave výťahu genakra som išiel s Braňom zase na pumpu kúpiť 70 litrov nafty a nanuky. Pri nasadaní do člna sa Braňo plavným spôsobom prevrátil do vody, ale hneď bol naspäť a žraloky nestihli zareagovať. Cesta na loď už bola bez problémov. Zistili sme, že obchody sú otvorené, tak sme išli nakúpiť nejaké potraviny a hlavne nápoje. Na večeru sme si spravili bryndzové halušky z bryndze, ktorú Braňo doniesol z domova.
5.4.2026 (nedeľa)
Dnešok zase pracovný. Vlado s Braňom si išli ráno zase zabehať. Trup lode už kričal po očiste, tak sa Vlado do toho pustil, ja s Braňom sme ho držali lanami v člne. Polovicu ľavej strany iba stihol. Však máme čas pokračovať s dokončíme to asi v kľudnej vode nejakého atolu. Naplánovali sme si, že pracovať budeme do druhej a potom sa pôjdeme poprechádzať po dedinke. Už si nepamätám, čo sme ešte robili. Čistili sme filter od generátora. O druhej som nasadol do člna a povyberal natečenú vodu ešte bez podozrenia, veď pršalo. Počkal som na Braňa. Ešte kým nasadol do člna, zase som musel odčerpať vodu. Bolo mi to už trošku podozrivé, ale považoval som to na dotečenú vodu, keď som si sadol dozadu a čln sa viac naklopil dozadu. Braňo nastúpil a už vidíme príčinu zatekania. Zadná doska sa odlepila od komôr a do lode to tieklo dvoma vodopádikmi. Ihneď sme vyskočili z člna. Prvý dojem bol, to je neriešiteľné. Normálne bolo vidno dieru medzi komorami a zadnou doskou. Motor dole a čln na palubu. Nebolo to odlepené fatálne, niečo držalo. Začali sme dumať, čo s tým? Tri hlavy plné nápadov nakoniec vymysleli lepidlo z vonkajšej strany a stiahnuť to gurtňou, čo úplne pritlačilo odtrhnutý spoj s komorou. Gurtne zostanú natrvalo. Naviac sme spoje zvnútra vypenili epoxidovým lepidlom. To nemôže pretiecť. Čln necháme do rána poriadne zaschnúť a zajtra ráno uvidíme. Výlet na pevninu už neprichádzal do úvahy, takže už iba večera a voľný program. Na večeru sme mali kuracie vyprážané rezne, ryžu a majonézu.
6.4.2026 (pondelok)
Veľkonočný pondelok sme začali zvykmi z domova, a to oblievaním a šibaním Dagmarky, Emma ešte spala, ale osudu neujde. Potrebovali sme otestovať čln, či bola naša snaha úspešná. Preto išli Vlado s Braňom behať a Dagmarka s nimi na breh na prechádzku, v člne ako záťaž. Nakúpili ešte nejaké drobnosti, obchody boli napodiv otvorené a to mali byť celé 4 dni zatvorené podľa Jacoba. Domorodom asi moc veľkonočné sviatky nehovoria. Po návrate ešte vyoblievať a vyšibať Emmu. Rozhodovali sme sa, čo s člnom? Test síce prebehol na výbornú, ale riskovať rozlepenie počas plavby sme nechceli. Tu to máme z lode na breh cca 400 metrov a pristáva sa medzi žralokmi. Na atole budeme v kľudnej vode s maximálne 100 metrov od pevniny a žraloky tam sú tie útesové, čo nenapadávajú ľudí. Vlastne tieto na Nuku Hiva sú útesové, ale kŕmia ich rybári a vtedy sú trošku rozkokošené. Padlo rozhodnutie, že ideme sa radšej túlať po atoloch na Tuamotu. Tak sme zrušili utorkový výlet autom po ostrove s Jacobom, čo ma osobne dosť mrzí. Škoda, tešil som sa na ten výlet. To len Vlado sa potešil, že má dôvod sa zase plaviť, jeho to tu už nudilo, on to už všetko videl. A tešil som sa na stretnutie s Jacobom a jeho rozprávanie. Určite sa aj on tešil na to, že bude mať nejakú zmenu. Serie ma to, lebo čln sme dobre pozliepali, priam dokonale. Tak sme ho naložili na loď, ale nevyfúkali. Ešte nejaké prípravy a o pol jednej poobede dvíhame kotvu a naberáme kurz na atol Fakarava v súostroví Tuamotu, ktorý je súčasťou Francúzskej Polynézie. Čaká nás 530 nm a päť dní plavby. Najprv plavba na genu, po zoslabnutí vetra sme vytiahli malý genaker. A už len rutinná plavba okorenená výbornou večerou, fašírkou so zemiakovou omáčkou, ktorú navarila Dagmarka. So cťou nahradila Fefeho.
GPS poloha kotviska (Hiva Oa) (9°48'11.6"S 139°01'53.0"W), https://maps.app.goo.gl/rvyAy5Bp4oaATPXd6
GPS poloha kotviska (Nuku Hiva) (8°54'58.0"S 140°05'58.9"W), https://maps.app.goo.gl/zRqpEsPdc8reEPdG7