Vodné športy

Galapágy – Markézy

4.3.2026 (streda)
Baby konečne odcestovali, na loď hneď prišli Branko (nie Braňo, v OP má Branko) a Fefo (František) ŠVECOVCI, ktorí dovtedy bývali pár dní v hoteli. Sú to strýko a synovec. Worldcruising zariadil vybavenie výstupných formalít, prišli dve lode a odhlásenie prebehlo rýchlo a bez problémov. Ešte pred odchodom ma Emma ostrihala dohola.

Zvyšok času do štartu rally, ktorý bol naplánovaný na 13:00, sme už iba čakali. Všetko sme mali pripravené na viac ako tri týždne plavby, viac ako 3000 nm. Po štarte sme sa usalašili na konci regaty, veď nepretekáme. Vial nám presný protivietor cez 10 uzlov, kurz JZ. Na obed sme mali Fefov prvý kuchársky výtvor, hemendex, výborný bol. Potom Fefo celý deň drhol kuchyňu, čo je jeho hobby, nie drhnutie, ale kuchyňa. Deň pomaličky ubiehal plavbou na motor, počul som vtipnú hlášku, že nádrž plná nafty, to sú naše plachty. Hneď som si ju zapísal do poznámok. Na večeru sme mali úžasné špenátové rizoto v podaní Fefa, ani hrnce nám nedovolil umyť. Sme tu zbytoční. Rozdelili sme si nočné služby a unavení z prvého dňa plavby sme išli rýchlo spať. Nočné služby bez problémov, sem tam úprava kurzu o pár stupňov, veľké lode nikde a na obzore jedna, dve plachetnice z našej flotily.

5.3.2026 (štvrtok)
Trošku dlhšie som si pospal. Fefo nám spravil vynikajúcu praženicu. Recept ten istý, akým ju robíme aj my, výsledok úplne iný. Lepší, ako to bude u Fefa asi aj zvyšok plavby. Okolo nás boli samé lejaky, okolo obeda nás jeden lejak zastihol. Prišiel aj s vetrom, ktorý sme ihneď využili. Božské ticho bez motora. Kým som si písal tieto poznámky, lejak odišiel aj s vetrom. Vydržalo nám to iba 10 minút. O chvíľku zase lejak, ale vietor z druhej strany. Plachty sme vzdali, motorujeme. Aj tak očakávame podľa predpovede bezvetrie. A zase zmena, ďalší oblak a už to duje, vydržalo nám to asi hodinu. Cvične sme spustili vodnú elektráreň a windpilot. O chvíľku sa vyčasilo, zase windpilot a vodnú elektráreň zrušiť, naštartovať motor a ideme. Medzitým začala smrdieť nafta z nádrže v zadnej kajute, Fefovi z toho smradu prišlo zle a hodinka ubehla utesňovaním nádrže. Jachting, to je zábava! Žiadne ranné kávičky v chorvátskych zátokách. Zvyšok dňa na motor a bez vzruchov. Na večeru nás Fefo zase prekvapil, mali sme pirohy s plnkou, niečo ako pelmene.

6.3.2026 (piatok)
Hneď po mojom zobudení sme vytiahli parasailor, lebo sa nám zdalo, že fúka stabilne. Fúkalo všelijako, od 4 uzlov do sedem a trošku sa vietor stáčal, tak to bolo náročnejšie na zmeny kurzu, ale hlavne, že sme si oddýchli od hluku motora aspoň na chvíľu. Raňajky o dvanástej, lebo sme čakali, kým sa upečie chlieb. Pred raňajkami sme naštartovali Fefov dron a spravil nádherné videá. Fefo má nalietané stovky hodín a bolo to aj vidieť. Po zábavách sme sa pustili do výmeny hadice z WC. Išlo nám to vcelku bez zádrheľov, trošku sme boli zašpinení od hovien, Vlado viac. Ja som sa zle učil, tak som iba podával nástroje. Po dvoch hodinách je WC v poriadku. Už iba hodinku internetu na Starlinku a chystáme sa na večeru. Príprava večere zabrala hádam aj štyri hodiny, ale výsledok stál za to. Mali sme hovädzie s ňokmi a horčicovo smotanovou omáčkou. Ňoky nie z polotovarov! Konečne sme sa o 19:25 dočkali. K vareniu sa pribral čosi po tretej. Bolo to famózne, podľa jeho prezývky som vymyslel slovo fefózne. Zjedli sme to v rekordnom čase.

7.3.2026 (sobota)
Ranná služba. Rozospatý som si nevšimol zmenu kurzu a už som bol právom dodrbaný. V noci sme prešli na plachty, ale počas mojej služby sa to zlomilo a museli sme znovu motorovať. Fefo ráno dlho spal, až do poobedia, tak sme to rýchlo využili na rýchle raňajky, a to párky. Celú plavbu z Galapágov až doteraz sme vyrábali sladkú vodu z morskej odsoľovačom. Vodu sme robili do bandasky a prelievali do nádrže. Dnes bola nádrž už plná, prelievala sa, tak sme odsoľovač odstavili a zakonzervovali. Ešte sme vymenili navijak na udici, starý už nebrzdil. Nahodili sme a čakali. Vlado si pamätá Pacifik tak, že vždy keď nahodili udicu, mali rybu. Však uvidíme. Fefo sa už o druhej pustil do večere, nech to stihne. On má na lodi zatiaľ iba dva stavy. Spánok a varenie. Neskôr pribudlo lietanie s dronom. Rybu sme pri súmraku chytili, bol to taký malý tuniačik. Rozhodli sme sa ho pustiť späť do vody. Na večeru sme mali lasagne s bolonskou omáčkou. Niečo vynikajúce. Na výrobu lasagní z cesta Fefo obetoval bielu košeľu. Však sa vyperie. Hodinka na Starlinku, poblahoželal som ženám v rodine k ich sviatku, MDŽ. Trošku vínka a už len prípravy na služby a spánok.

8.3.2026 (nedeľa)
Nočnú službu som mal zaplnenú kormidlovaním. Vietor sme mali zľava od 50° do 100°, ale silou sa často menil a musel som na Windpilote často meniť kurz. Aspoň mi tie tri hodiny rýchlo ubehli. Spánok som dohnal, spal som do deviatej. Na raňajky zvyšok lasagní, chutili rovnako dobre studené ako teplé. Deň sa pekne vliekol, občas sme vypli motor, potom zapli, upravili plachty. Dal som si španielske slovíčka a trošku prebral španielčinu s Brankom. To som potreboval. Zvyšok dňa bežná rutina. Na večeru vyprážaný syr s varenými zemiakmi.

9.3.2026 (pondelok)
Počas nočných služieb sme čakali na vietor aspoň 14 uzlov, nedočkali sme sa ho ani náhodou, tak musíme počúvať vrčanie motora. Asi sme sa už dostali do tých pasátov, aj keď zatiaľ fúka okolo 7 uzlov, tak na parasailore ideme spolu s prúdom od štyroch uzlov a viac. Doteraz sme sa plavili okolo rovníka v tzv. ITCZ (inter tropical convergention zone, po slovensky medzitropická konvergenčná zóna). Je to oblasť, kde sa stretávajú severné a južné pasáty. Je to pohyblivá zóna, posúva sa podľa slnka. Charakteristické pre zimnú ITCZ je bezvetrie a množstvo zrážok. Zažili sme to na Galapágoch. Po anglicky sa ITCZ nazýva aj doldrums, čo je podľa slovníka stagnácia alebo nečinnosť. Motor si prišiel na svoje, asi tri dni čistého času bol v činnosti. Škoda nafty, ale nepomôžeme si. Hádam už odteraz bude cez 90 % času vietor. Podľa predpovede to ešte trošku ustane. Na raňajky som robil palacinky, na novej panvici, čo kúpil Fefo na Santa Cruz, vyšli dokonale.

Celý deň prebehol v rutinnom režime. Pokus o veterný pilot bol neúspešný, kvôli slabej sile vetra nevedel udržať smer. Tak sme kormidlovali elektrickým autopilotom. Na večeru sme si spravili kvôli rýchlosti hotové jedlo z Express Menu, a to španielsky vtáčik a ako prílohu pečené zemiaky. Tie boli podľa rodinného receptu Švecovcov vynikajúce. Večer sme si dali ešte inštrukcie na večerné služby a potom to začalo. Vietor bol už síce pasát, ale ešte slabý. Prvé tri hodiny mojej služby som udržoval bez prestávky smer na vietor tak, že na slabý vietor zboku a keď zosilnel, tak viacej zozadu. A to bolo prakticky stále, žiadne dvadsaťminútové prestávky medzi kontrolami. Na AIS sme videli, že jedna loď z našej flotily, Lovitane, skoro stojí, tak im Vlado zavolal, či nemajú nejaký problém. Ten nemali, ale úplne im zhasol vietor a nechceli štartovať motor, tak čakali. Nad nás sa nasunul veľký mrak, začalo popŕchať a čo je horšie, úplne rozbil vietor. Tá istá situácia ako na Lovitane. Vietor zoslabol a začal sa krútiť zo všetkých strán, až bolo nemožné kormidlovať s plachtami. Vlado sa už chystal mi vynadať, že som neskoro zareagoval na zmenu vetra, ale rýchlo pochopil, že som zareagoval správne, ale od toho okamihu sa už nedalo robiť nič. Vietor sa točil zo všetkých strán a parasailor visel do vody, potom sa prehodil na druhú stranu a prilepil sa na sťažeň, aby následne vystrelil von z lode. Pozerali sme na to ako puk asi 10 minút a bezbranne sme sa rozhodli plachtu zbaliť. To už pršalo a hoci sme to zvládli bez prúserov, Emmina kajuta bola plná vody. Nadsluhoval som asi polhodinu a išiel som si ľahnúť. Ešte som ani nezaspal, mrak už prešiel a vietor dul, tak ma zobudili a nasadzovali sme veľký genaker. Pršalo, tak sme zmokli, pred spánkom som sa musel prezliecť. O pol štvrtej zase bezvetrie, genaker dole, Emmina kajuta zase mokrá. Už sme ho ani nebalili, že zajtra príde k slovu. Potom som už spal nerušene do deviatej. Chalani na službách po mne ešte nemajú skúsenosti a nevšimli si, že fúka zboku 17 uzlov. Vlado sa zobudil na iný pohyb lode, lebo už má jachtárske reflexy, a rozbalili genu. S tou sme už vydržali až do rána. Celé noci a celé dni sedia na prednom zábradlí 3 suly červenonohé a nedajú sa vyrušiť ani keď manipulujeme s plachtami. Vlado jednu pohladkal po krídle a iba trošku zavrčala, že nebuď ma. Ešte na dokreslenie priebehu noci, vlny boli tiež také rozhádzané, poriadne to s nami hengalo. Angličania majú na to výraz confused sea (zmätené more). Vymysleli sme ďalší termín na stav mora, a to rozhádané more. Stretnú sa tri vlny z rôznych smerov a nevedia sa dohodnúť, ktorá má prednosť.

10.3.2026 (utorok)
Na raňajky čerstvo upečený chlebík a Fefov hemendex. Tento deň ani neviem, čo sa dialo? Emma tento deň nazvala, že je nejaký mŕtvy. Spomínam si iba na balenie veľkých plachiet do vriec, sušenie mokrých matracov z Emminej kajuty, Fefo vyhádzal všetky skrine s potravinami a likvidoval mole a na večeru, čo boli zase fefózne (famózne) špagety aglio oglio podľa receptu Fefa. Z tých istých surovín, ale úplne iný postup a, samozrejme, úplne iný výsledok.

11.3.2026 (streda)
Ku koncu mojej rannej služby sme vytiahli hlavnú plachtu, čím sme pri bočnom vetre pridali jeden uzol a čosi k rýchlosti. Emma ma už pár dní vyzýva, nech jej ukážem fotografie ako som vyzeral za mladi. Konečne nastal čas na to. Samého ma to bavilo, našiel som aj oskenované fotografie z detstva aj pár fotiek môjho psa Dinga. Chalani skonštatovali, že som vyzeral ako francúzsky herec. Prirovnávali ma k Gérardovi Pbillipovi, čo hral Fanfána Tulipána. To potešilo. Pekne uplynuli skoro dve hodinky. Zvyšok dňa bežná rutina prerušená planým poplachom, že máme rybu. Bola tam, utrhla sa aj s háčikom. Na večeru sme mali hovädzie mäso na hríboch s ryžou. Aké to bolo v podaní Fefa ani nemusím písať. Fefózne, čiže famózne.

12.3.2026 (štvrtok)
Počas nočnej služby mi krásne fúkalo od 13 do 17 uzlov zo 110 stupňov. Mal som iba jednoduché zadanie. Ak zoslabne vietor, tak natočiť loď viac bokom, nech viac ťahá. Nestalo sa. Ešte sledovať okolité lode, ale tie nikde neboli, ani na prístrojoch. A posledné, sledovať, či sú šnúrky na Windpilote napnuté. Všetko som kontroloval v 20 minútových intervaloch a zvyšok som sa učil španielčinu. Nejde a nejde to do mňa ako by som chcel. Ešte neviem nič sám zosmoliť. Po službe som si dobre pospal, dojedol včerajšie zvyšky a prešiel som do rutinného módu. Ten bol prerušený prudkým záberom na udici okolo pol jedenástej. Bolo to silné, mordoval som sa s navijakom statočne, ryba sa metala. Dlho sme nevideli, čo to je, lebo sa ťahala dole. Nakoniec sa v plnej kráse zjavila barracuda. Bola dlhá cez meter, možno meter dvadsať a vážila do 15 kg. To budú tri večere. Chytili sme ju na šírom mori, takže nebude jedovatá. Ciguetera nehrozí. Už bola taká unavená, že sa na palube vôbec nemetala. Chytaním a porcovaním krásne ubehol čas. Bola to iba hodinka. Nastal ale problém, boli sme presvedčení, že je to barakuda, a preto sme sa spýtali AI, či je bezpečná aj na šírom oceáne. Nie je, dokonca je veľmi jedovatá aj mimo koralov. A čím väčšia, tým horšie. Cigueteru sme nechceli riskovať, tak leteli stejky do mora. To sa ale začali ozývať rôzni ľudia cez WhatsApp, že to nie je barakuda, ale makrela kráľovská. Aj môj starší syn, rybár, aj jeho kamaráti rybári. Aj bývalé posádky si to našli na internete, aj my sme googlili, a okrem Vlada, všetci sme presvedčení, že sme vyhodili skoro 3 kg pokladu. Ešte sme chvíľu predsa len váhali, ale porovnanie chvostov a pruhov na tele viedli jednoznačne k makrele kráľovskej. Škoda. Vlado jediný zostal presvedčený, že je dobre, že sme ju vyhodili. Už je škoda diskusie. Nabudúce budeme hneď vedieť. Zvyšok dňa spánok postupne, hygiena a komunikácia s domovom. Prešli sme pod 2000 míľovú hranicu, na oslavu Emma upiekla vanilkovú tortu. Na večeru vyprážaný syr s opekanými zemiakmi. Po večeri trošku vínka na oslavu preplávanej tisícky.

13.3.2026 (piatok)
Nočná služba bola trošku náročnejšia, trošku prifúklo a menil som kurz podľa sily vetra. Bolo to trošku častejšie ako moje bežné dvadsať minútové intervaly kontroly, ale aspoň som mal čo robiť. Ráno som spal poriadne dlho, ale výborne. Deň prebehol v bežnej rutine, akurát sme konečne povyberali vodu spod podlahy. Hodinka prebehla  rýchlejšie. Podvečer sme mali silný záber na udici, navijak sa nedal ubrzdiť, muselo to byť niečo veľmi veľké. Ani to nevydržalo, buď sa pretrhlo kevlarové lanko alebo to tá ryba prekúsla. Asi veľké sústo na nás. Na večeru sme mali ravioly s plnkou z ricotty, parmezánu, mortadelly, šunky, strúhanky a cibuľky. Už sme mali po večeri, porozlievali sme si nedopité vínko zo včera, keď sme mali záber na udici. Najvhodnejšia chvíľa, ako inak. Poháre s nedopitým vínom chytila Emma a ostatní sa pridali k rybačke. Vytiahli sme malú dorádu, nebolo ju treba ani hákom vyťahovať. Kým sme pristúpili k spracovaniu úlovku, Vlado zbadal odpojenú šnúrku z DAN bóje a chcel ju dať na miesto. Chcel sa trošku otočiť, a preto zišiel dole, pričom šliapol na návnadu a háčik sa mu zapichol do nohy. Zvrieskol od bolesti, ale hlavne od nasratia. Hneď sme začali háčik vyťahovať a ranu dezinfikovať, ale nešlo to. Museli sme použiť kliešte a dosť veľkú silu na vytrhnutie háčika. Po pár pokusoch sa to podarilo, ale pre zmenu sa druhý háčik z návnady zapichol Brankovi do prsta. Krv už bola všade naokolo a zopakovali sme postup s vyťahovaním háčika kliešťami a silou. Tentokrát sa už nič nezapichlo niekomu inému. Fefo vytiahol lekárničku a poošetroval obom rany. Na rybu nebol čas, tak letela naspäť do mora a zachránila si život. Asi by sme ju pustili aj tak, bola malá. Už sme len pozmývali krv z paluby a dopili víno. Už v kľude sme rany ešte raz vyčistili, vydezinfikovali a previazali. Preventívne užili trojdňové antibiotiká s tým, že to ráno prediskutujú telefonicky s lekárkou Dáškou. No, adrenalínu sme si užili, ešte dlho boli naše rozhovory také vybudené. Mal som prvú službu, sledoval som vietor a čakal na vyjasnenie, že potom dáme Windpilot. Onedlho sa vyjasnilo a to, čo robieval vždy Vlado, musel som ja. Kvôli nohe nemohol ísť dole na plató, kde špliechala voda. Keďže som to pri asistencii stokrát videl, zvládol som to bez problémov. Zvyšok služby všetko zvládol Windpilot a išiel som s radosťou spať. Až teraz mi došlo, že bolo piatok trinásteho.

14.3.2026 (sobota)
Telefonická konzultácia s lekárkou, výsledok, na to neumriete a dobre ste to spravili. Ako tak píšem práve tieto riadky, dostali sme sa po mrak a sfúklo až do 25 uzlov, aj trošku viac. Chceli sme stiahnuť genaker, ale v tom silnom vetre sme neudržali laná na sťahovanie rukáva, vyšmyklo sa nám a spálili sme si prsty. Vlado menej, zato môj pravý ukazovák poriadne do biela a prostredník trošku. Až potom sme si dali rukavice a dokončili to. Nabudúce bez rukavíc nie! Teraz mám zaviazaný prst a dosť to bolí. Normálne mi tá spálená koža ohýbala prst. Už sme na lodi traja postihnutí. Aj udicu sme radšej zložili, lebo v tomto stave by to bolo problematické. A keďže mám spálený odtlačok prsta, otvorenie mobilu mi trvá 10 sekúnd cez PIN. Zvyšok dňa normál, sem tam zmena autopilota z elektrického na Windpilot. Jeden mrak za druhým nás naháňal a výrazne menil rýchlosť vetra a tým aj smer zdanlivého vetra pre plachty a Windpilota. Pritom skutočný smer vetra bol rovnaký. A preto pôjdeme zvyšok dňa a celú noc na elektrický autopilot, nech sa aj vyspíme. Podvečer sme chytili malú dorádu, chceli sme ju pustiť, ale trojháčik bol zapichnutý všetkými hrotmi. Bez zabitia sa nedal vybrať, a preto skončila v mrazáku. Na večeru boli zase fefózne lasagne. Dnes bol zase taký mŕtvy deň, o ôsmej sme sa všetci poukladali spať. A to sme všetci vylihovali aj cez deň.

15.3.2026 (nedeľa)
Ranná služba v pohode, počasie sa vyjasnilo, nahodili sme Windpilot. Celý deň bežná rutina, akurát sme spustili odsoľovač vody. Veľa sme jej minuli. Mali sme aj rekord tejto plavby, za 24 hodín sme prešli 149 námorných míľ. Letíme k cieľu a vyzerá to tak, že to vydrží dlhšie. Vymenili sme genu za veľký genaker a aj v slabšom vetre máme priemerku cez 6 uzlov. Len aby to vydržalo. Na udici sme mali pár záberov, ale vždy sa ryba uvoľnila. Jedna musela byť poriadne veľká. Zase rýchlo ubehol deň, na večeru sme mali cestoviny s paradajkovou omáčkou, arabiata.

16.3.2026 (pondelok)
Nočná služba bola trošku náročnejšia. Vietor v rýchlom slede slabol na 6 uzlov, aby o pár minút nabral 14 uzlov. Išli sme na elektrický autopilot, a preto sa vždy so zmenou sily vetra menil aj zdanlivý vietor, čo znamenalo meniť kurz veľmi výrazne, až v rozmedzí 40 stupňov. Aj som musel meniť trim genakra. Nepohol som sa od kormidla celé tri hodiny. Bol som šťastný, keď ma Branko vystriedal. Zaspal som okamžite a spal až skoro do desiatej. Branko mal podľa jeho slov podobnú službu. Na raňajky, čo bolo o 12:30, som spravil rybaciu nátierku a Vlado upiekol čerstvý chlieb. Nátierka sa mi nejako podarila, bol som chválený zo všetkých strán. Ale táto radosť bola pokazená mojím problémom pri kormidlovaní, loď nereagovala za zatočenie doľava a genaker sa nalepil na sťažeň. No, bolo to kriku na mňa, ale po upokojení sa to urovnalo, len mi to zobralo veľa nálady. A dlho budem z toho v nepokoji. Mali sme ďalší silný záber na udici, nevedeli sme ho ubrzdiť. Veľkosť sa prejavila ďalším odtrhnutím a stratou drahocennej návnady. Vietor slabne, zase nám preletela plachta na druhú stranu presne v dobe, keď sme si všetci prestavovali hodinky o hodinu menej, lebo sme prekročili ďalšie časové pásmo. Windpilot už v slabom vetre nestíhal kormidlovať, tak sme dali elektrický autopilot. Vietor ešte viac ustal a v blízkosti do 5 míľ bola väčšia flotila čínskych rybárskych lodí. Lode z našej flotily, ktoré plávajú južnejšie, sa medzi nimi motali. Stiahli sme genaker a prešli čínsku flotilu na motor. Zase sme mali záber, bol to akurátny tuniak, už bol pri lodi, keď sa uvoľnil. Dnes nám ryby nie sú dopriate. Po obídení Číňanov sme zase dali genaker, aj vietor bol silnejší. Takto pôjdeme asi pár dní. Na večeru vynikajúce bolonské špagety.

17.3.2026 (utorok)
Nočná služba v pohode trvalo za kormidlom, nesprávne som odovzdal Vladove inštrukcie, za čo som bol právom sprdnutý. Ťažšie sa mi preto zaspávalo. Ráno už všetko v poriadku. Fefo trošku polietal a pofilmoval dronom a všetci sme sa pustili do výroby amerických pancakov. Každý priložil ústa k dielu, niektorí aj ruky. Výsledok bol vynikajúci, javorový sirup tomu dodal šťavu. Pekná oslava polovičky etapy. Vietor je stále slabší, ale ideme ďalej bez motora. Ešte oprava snímača rýchlosti, resp. jeho prečistenie. Starlink time sa ukázal ako nevhodný, doma už všetci spia. Musíme ho zmeniť. Vlado sa rozhodol, že dnes chytí tuniaka. Ryžu uvaríme a buď bude tuniakové sashimi alebo hotové jedlo sviečková na smotane. Dajme sa prekvapiť. Mali sme zvyšné dáta na Starlinku, tak sme ich míňali, ale doma už všetci spali, tak sme si čítali iba správy. Pred západom slnka sme spravili nádherné video z dronu. Počas letu sa nám vyplnilo prianie a chytili sme presne desaťkilového tuniaka. Dron mal ešte 10 minút letu na batériu, počas ktorého sme ho vytiahli. Vlado utekal chytať dron pri pristávaní, medzitým tuniak tak bojoval o život, že aj keď ho Branko držal hákom, kľudne mohol vyskočiť z lode. Už ho nevládal držať, tak som musel pristúpiť k vražde ja, čo to nemám rád. Rezal som mu hlavu, krv striekala všade, mne aj na čelo, ale nejako som to zvládol. Vlado s Fefom ho ešte očistili a naporciovali. Bol to plný veľký hrniec krásneho mäsa. A začali hody. Najprv sashimi, čo sú surové kúsky mäsa v sójovej omáčke a wasabi. Mňam, dusili sme to ostošesť. Medzitým sa spravila ryža a spravili sme si sushi, ryža s kúskom surového tuniaka, avokádo, plus sójová omáčka a wasabi. Nakoniec stejky bez oleja, bez soli a korenín, len tak na prírodno. No, dožrali sme sa doplna. A zajtra máme ešte raz takú porciu. Také lukulské hody sme už dávno nemali. Už len vínko a začala mi večerná služba. Prvá hodina ubehla jedením a vínom. Tie zvyšné dve ubehli ako voda. Tešil som sa už na spánok.

18.3.2026 (streda)
Dobre som si pospal, loď išla skoro piatimi uzlami vo slabom vetre do 10 uzlov. Vlado sa pohral s genakrom, vytiahli sme ho omnoho vyššie mimo dosah vírov od kajuty a výrazne sme vypustili oťaž genakra. Ťahal pokojne a ticho bez búchania. Zase sme sa niečo poučili. Okolo obeda sme sa venovali základom astronavigácie, prácou so sextantom. Určovali sme iba zemepisnú šírku, zmýlili sme sa o jeden a pol stupňa, čo je 120 nm. Je to síce dosť, ale na oceáne sa to dá ešte akceptovať. Zajtra sa polepšíme.

Posádka ma vyzvala spraviť zase takú dobrú rybaciu nátierku. S obavou som sa do toho pustil, našťastie sa úspech zopakoval. Až do večere oddych, veget a rutina. A trošku Starlinku.

19.3.2024 (štvrtok)
Ranná služba bez rušivých momentov. Pomaličky sa zobúdzali ostatní členovia posádky. Zrazu niečo buchlo, nám už známy zvuk, že sa niečo pri plachtách roztrhlo. Najprv, že asi lano a že to drží poistné lano, ale to bolo v poriadku. Tak, že asi niečo iba puklo a chceli sme prijať rozhodnutie, čo s plachtou pred večerou. Vietor ale zosilnel, tak pre istotu sme dali genaker dolu. Bol to boj, ale trošku zamočený skončil na palube, kde uschol. Spolu s genakrom sme stiahli aj kladku, ktorej sa ulomil šekel, čo ju držal. To bol ten zvuk, čo sme počuli. Takto bol výťah genakra nepoužiteľný, tak sme Vlada vytiahli na sťažeň, kde osadil nové lano s novou kladkou. More bolo relatívne pokojné, ale aj tak to kývalo hore dolu pár metrov. Odbilo poludnie a nastal čas na raňajky. Mali sme zapekané toasty so šunkou a syrom a la Fefo. Chcel som si po obede zdriemnuť, ale ani nie tri minúty po zaľahnutí počujem, Peťo, ideme dávať malý genaker. Tak sme ho dali. Potom sa mi už spať nedalo. Nevadí, aspoň lepšie zaspím v noci. Na ostatných padla spavá nálada, asi okrem Vlada. Ten pracoval na sláve plavby ďalším videom. Na večeru sme si dali oddych od tuniaka, ešte máme na jeden chod. Pripravili sme si hotové jedlo z Express menu, a to sviečkovú na smotane a k tomu cestovinu. Dnes k tomu aj vínko a hajde spať.

20.3.2026 (piatok)
Najhoršia služba, čo je od druhej do piatej, prebehla v pohode, iba som kontroloval kurz. Žiadny potrebný zásah. Po zobudení deň začal úplne na hovno. Laná na prednom leme genakra sa predierali a bolo treba niečo urobiť s tým. Vlado vybehol von a začal konať. Peťo, dones to čierne lano. Všetci vieme, kde je, ale nebolo to tam. Ďalej to už nebudem opisovať, bolo to veľmi nepríjemné, popis v originále som si ponechal. Celý deň mi tým pokazil. Potom sme Vlado, Branko a ja spravili pár meraní sextantom na výpočet našej polohy. Fefo sa pustil do filmovania dronom. Prvý výpočet polohy pre zemepisnú šírku vyšiel skoro presne, chyba 3 nm. Zvyšné výpočty boli cca 100 míľ vedľa, ale bude sa to zlepšovať. Do večere iba individuálny veget. Starlink nám bol spustený, keď už doma bolo po polnoci. Na večeru zase tuniakove hody. Rybie vyprážané prsty s ryžou a sushi maki. Mali sme aj riasy na balenie, aj avokádo, takže to bolo dokonalé. Sójová omáčka s wasabi tiekla potokom, skoro pol fľašky padlo.

21.3.2026 (sobota)
Druhá najhoršia nočná služba, čo je od 23:00 do 2:00 prebehla bez problémov, nič som nemusel robiť. S radosťou som pokračoval v spánku, keď ma o pol šiestej ráno prebudil známy nepríjemný zvuk. Tupá rana a už som vedel, že sa zase pretrhol výťah genakra a celá plachta je vo vode. Všetci sme vyskočili a vytiahli plachtu na palubu nech na slnku uschne. Zistili sme, že sa pretrhla na netradičnom mieste, a to v kladke pri sťažni. Nevedeli sme ju stiahnuť dole, dali sme genu a rozmýšľali, čo s tým? Nakoniec sme si pripravili nové lano, prichystali všetko na výmenu a vytiahli Vlada na sťažeň. Fefo to všetko dokumentoval aj s dronom a nakrútil nádherné videá. Na jednom filmoval zhora kolmo dole a vidno ako lieta sťažeň hore dole a Vlado s ním. Po návrate dole sme ešte vymysleli ako uchytiť lano aby sa už nepredralo. Zatiaľ, že pôjdeme na genu. Išiel som si ľahnúť a dospať, ale hneď ma zobudili, že ideme dať veľký genaker. Pri vyťahovaní sa nejako čudne zauzlil, čo Vlado šťavnato okomentoval. Chyba zase ja. Na druhý pokus to už išlo bez problémov, len bola odtrhnutá šnúrka na spodnom leme. No, kto iný je vinný ako ja? Potom prišla spŕška drobných robôt, poriadku v lanách, poskladať všetky krabice a hadice, čo sme vytiahli, plus riady a čo ja viem, čo ešte? Španieli na to majú peknú hlášku, muchos pocos hacen mucho. Veľa drobností robí veľa. Potom som spravil hádam tretí pokus o spánok, ale zaspať sa mi už nedalo. Emma upiekla nejaké brownies pri príležitosti posledných 1000 míľ do cieľa. Zase boli nejaké práce, vylievanie vyrobenej sladkej vody zo slanej do nádrže a ďalšie drobnosti. Keď to skončilo, zaspal som na asi dve hodiny. Prešli sme do nového časového pásma a posunuli sme čas o hodinu menej. Na veľkom genakri sme parádne pridali, mali sme priemernú rýchlosť 6,5 uzla! Zvyšok dňa už bol pokojný, na večeru špagety aglio oglio a la Fefo. Požužňaníčko. Ešte chvíľku posedenie v tme kokpitu a všetci išli spať. Začala mi večerná služba. Prešla bez problémov, žiadny zásah, iba pravidelná kontrola raz za 20 minút.

22.3.2026 (nedeľa)
Pohodička pokračuje, z prác iba vyliatie odsolenej vody do nádrže a umytie riadov po raňajkách. Genaker ťahá, aj v slabom vetre máme priemernú rýchlosť 5,4 uzla. Paráda, konečne aj jachting. Celý deň prebehol bez vzruchov a problémov. Na večeru sme dojedli tuniaka vo forme sushi a rybie prsty. Boli to hody a bolo toho hojne. Tuniak nám vydržal na štyri večere pre 5 ľudí. Vínko nám s Brankom dobre padlo. Po ôsmej sme všetci zaspali.

23.3.2026 (pondelok)
Ranná služba prvé dve hodiny v pohode, žiadne úpravy kurzu a lán. Vlado práve telefonoval s Rádio Regina východ, keď sa so známym a nenávideným zvukom zrútil genaker do vody. Zase vytiahnutie z vody, na preklenutie času gena a pustili sme sa do výmeny lana, výťahu genakra. Vlada sme vytiahli na sťažeň a lano bolo vymenené. Rozhodli sme sa pre malý genaker. Trikrát hore a dvakrát dole. Nacvičili sme si to. Prvýkrát bolo lano zachytené za radarom, určite by ho odlomilo. Druhýkrát bol výťah genakra dvakrát pretočený v kladke. Tretí pokus už úspešný, aj keď chybička se vloudila, oťaž bola mimo kladky, ale to sa dalo napraviť aj bez stiahnutia genakra. Lano výťahu sme menili, ak dobre počítam, už trikrát. Čo sú to za sily, čo trhajú laná s nosnosťou dve a pol tony? Dve hodinky z dňa ubehli veľmi rýchlo. Prácu na sťažni Fefo dokumentoval nakrúcaním z dronu, z čoho Vlado spravil nádherné video. Ďalšie štyri hodinky sa šila plachta, tu si s chuťou zapracoval Branko. Zvyšok dňa bol už za odmenu pokojný. Na večeru šošovicová polievka, ako druhé špagety s hubovou omáčkou. Tie špagety mali byť iná cestovina, ale už nie je. Zase explózia chutí.

24.3.2026 (utorok)
Časovo najhoršia služba od 2:00 do 5:00 prebehla v režime sedenia za kormidlom a neustálou zmenou kurzu, keď plachta, malý genaker, začala plieskať. Vietor trošku zoslabol a bolo to na tej plachte vidieť. Priemerná rýchlosť počas mojej služby bola iba 3,9 kn. Ale pozitívom bolo, že sa zmenil kurz na čistý západ a nešli sme na juh. Aj tak sme už pár míľ južnejšie. Unavený som si ľahol spať a už ma o šiestej budia, že ideme meniť malý genaker za veľký. Výmena prebehla ako v inštruktážnom filme a mohol som pokračovať v spánku až do pol desiatej. Už sa únava na každom trošku podpisuje. Na raňajky sme dojedli včerajšiu večeru. Na veľkom genakri sme zrýchlili až do 6 uzlov. Pozeral som si chat na WhatsAppe pre našu flotilu a nadobudol som dojem, že už sú skoro všetci tam, len sa čaká na pár lodí. A to máme ešte päť dní plavby pred sebou. Posielajú si fotografie z bazénov, z barov s pivom v ruke a podobné nasieracie fotografie. My sme si už minuli príchute do Soda Streamu, máme už iba jednu fľašu vína a pivo žiadne. Už nám musia stačiť nápoje s vitamínom C alebo remineralizačné. Tešíme sa na krígeľ piva. Celý deň sme nádherne potiahli na veľkom genakri, ale neskôr sa vietor stočil tak, že sme išli príliš na juh. Genaker dole, skúsili sme metódu zhodiť ho do vody a v kľude vytiahnuť. Išlo to. Dali sme genu na ľavobok a pustili sa smerom na severozápad. Vedľa nás sa celú predchádzajúcu noc a celý deň motala loď z našej flotily, Silver Moon. Bola tak blízko nás, že Vladovi napadlo nafilmovať dve lode spolu dronom. Vysielačkou sa s nimi dohodol a Fefo nakrútil zase krásne videá. Každá loď si potom išla svojim smerom. My trošku severnejšie. Vietor bol slabý a dosť sa menil, tak sme trošku zrefovali genu a prešli na motor. Takto pôjdeme celú noc nech naberieme lepší kurz a oddýchneme si. Večera boli špagety s bolonskou omáčkou. Zase mňamka. Na mojej službe lekcie španielčiny, motor priadol a išli sme po priamke v ústrety cieľu.

25.3.2026 (streda)
Hneď ráno o siedmej ako Vlado zbadal, že nespím, tak nás vyhnal nasadiť malý genaker. V noci sme si trošku s motorom nadbehli, tak teraz môžeme aj trochu klesať na juh. Máme to v moci. Podľa predpovede má byť zajtra horšie, samé tlakové níže a zmeny vetra. Dovtedy pôjdeme čo najviac na plachty. A celkom rýchlo, 4,5 uzla. Na oslavu 500 míľ do cieľa Emma s Brankom napiekli pancaces. Raňajky božské. A k tomu celý deň pohoda. O pol štvrtej nám k pohode prispelo aj pár delfínov. Na záver nám jeden predviedol výskok z vody. Na večere už začíname s núdzovým varením, všetko chutné sme už zjedli, nemáme už zemiaky, cibuľu, menšie cestoviny a pod. Tak sme si zohriali hotové jedlá z Express menu, a to Emme sviečkovú na smotane a my španielskeho vtáčika. A ako prílohu tagliatelle, čo sú také ploché špagety. Úplne nevhodná príloha. Ale pochutili sme si. Moja večerná služba bez vzruchov a bez zásahov prvé dve hodiny. Posledná hodinka za kormidlom a stále zmena kurzu podľa rýchlosti vetra. Branko po mne to mal podobne, len prvé dve hodiny musel sedieť za kormidlom.

26.4.2026 (štvrtok)
Ráno v pohode, nič špeciálne. Na raňajky topinky s vynikajúcou nátierkou z niečoho ako luncheon meat. Ráno sme vytiahli genaker, s ktorým sme plachtili  nádherne až do večera. Poobede nás poctili návštevou desiatky delfínov. V noci sa malo zhoršiť počasie podľa predpovede. Citujem Branka: Z východu nás začala naháňať temná a hrozivá podkova, nad ktorou vo výške nesvietený zapadajúcim slnkom sa vznášal mrak sťaby trón Dia. S rešpektom, čo sa na nás nebesá chystajú zniesť, sme pristúpili k stiahnutiu lietajúceho Holanďana (malý genaker vo farbách holandskej vlajky). Náš spirit bol však povznášaný naďalej stovkami delfínov, ktoré nás obkolesili a plávali s nami k zapadajúcemu slnku. Koniec Brankovho citátu. Sťahovanie genakra bolo dramatické, vietor silnel a zasekol sa rukáv na sťahovanie. Bojovali sme s tým statočne, mal som problém, aby ma vietor nevytiahol cez okno z kajuty priamo do mora ako som držal s vypätím síl lano z rukáva. Nakoniec rukáv povolil a už bol náš. Trošku zmokol, ale Emme sme nezamokrili kajutu. Dobre, že rozhodnutie, čo skôr, či genaker alebo večera, sme sa rozhodli podľa príslovia najprv práca, potom zábava. Na večeru sme mali hubové rizoto. Zase mňam. Po nej by sme si genakrom pokazili deň.

27.4.2026 (piatok)
Ranná služba s problémami s nestálym vetrom. Na raňajky som robil palacinky, vyšli mi výborne, ako zatiaľ vždy. Celý deň boj s premenlivým vetrom. Večer sme ho vzdali, nechali povytiahnutú genu a naštartovali motor. V noci majú prísť búrky a dažde, tak to tak aj necháme. Na večeru špagety z morcadellou a bolonskou omáčkou. Po večeri červené vínko. Pred pár dňami som objavil jedno zabudnuté. Bolo to totiž vínko, ktoré som dostal od posádky k narodeninám a odložil som ho tam, kde bývali vina predtým a to pod hrnce. Ostatné vína sme uložili pod sedačku a na to moje narodeninové som zabudol. Ale našiel som ho v správny čas a urobilo nám dobre. Víno z Galapágov podľa etikety, ale na Galapágoch sa to nesmie pestovať, tak je to nejaké ekvádorské. Výborné bolo. Máme ešte na zajtra, na posledný deň plavby.

28.3.2026 (sobota)
Nočná služba od 2:00 do 5:00 celkom v pohode, vietor sa obracal a podarilo sa mi zvrátiť plávanie na juh na jemnulinké stúpanie, asi 1,5 míle na sever. Lepšie ako nič. Pred službou som skoro vôbec nespal, tak som to ráno dobehol a spal som do pol desiatej. Na raňajky ma už očakávali hody, fazuľka s kečupom, pečená slaninka a hrianky. Vietor silnel, genu sme prehodili na ľavobok a už smerujeme priamo do cieľa. Už je to menej ako 100 míľ. Vietor sa otočil a mali sme s Brankom prehodiť genu a neviem, čo som pokazil, ale posral som to. Loď sa otočila priamo na juh s vlny zboku zaliali trošku Emminu kajutu. Bol som právom a silne zdrbaný. Štve ma to, lebo keď som na plachetnici v Chorvátsku, na mňa sa spoliehajú a tam chyby nerobím. Neviem, čo s tým urobím? Na večeru sme mali mať chilli con carne, ale v omáčke nebolo mäso a žiadne sme už nemali. My znalí španielskeho jazyka (Branko a ja trošku) sme to nazvali chilli sin carne (con je s, sin je bez). Ale aj bez mäsa to bolo vynikajúce. Posledný pohár červeného vínka spravil peknú bodku. Vietor ustal a s povytiahnutou genou kvôli stabilite sme išli na motor. Vyzerá to na motorový dojazd. Uvidíme. Pred nami je posledná noc.

29.3.2026 (nedeľa)
Nočná služba na motor, prísne dodržiavať kurz, sledovať XTE (vzdialenosť od kurzu k waypointu). Všetko kvôli bezpečnosti, nech nenabehneme v tme na ostrov. Mne svietil mesiac, videl som. Resp. zem som žiadnu nevidel na tých 24 až 40 nm. Po mne nastúpil Branko a ušla sa mu česť vidieť zem ako prvý. O pol šiestej ma zobudil Vlado, že o hodinu kotvíme. Aj keď som tvrdo spal, ihneď ma to prebralo. Ostatní už boli na palube. Hneď som zbadal nádherný ostrov po pravoboku. Ešte hodinka a kotvíme o 6:38 v zátoke Tahauku pri mestečku Atuona na ostrove Hiva Oa na Markézoch. Paráda po 24-och dňoch na lodi. Ešte nejaké práce, odmontovať veterný pilot, nafúkať a pripraviť gumený čln a pod. O ôsmej nás mal čakať agent, ktorý nás prihlási. Prepravili sme sa na breh, prvé kroky na pevnine boli rozpačité a húpavé, ale rýchlo sme si zvykli. Agent zavolal, že prihlásenie bude až o tretej na Gendarmarie. Okoloidúce auto nás zobralo k obchodu, Branko a Fero išli pešo, ale šofér sa pre nich vrátil a skoro nás dobehli. V obchode sme sa pustili do rýchlych nákupov, Coca-Cola, Redbull, pivo, sladkosti, jogurty a ihneď sme sa do toho pustili ako kobylky. Abstinenčné príznaky sme úspešne vyliečili. Chcel som si kúpiť lokálnu dátovú SIM kartu oproti na pošte, ale keďže je nedeľa, bola zatvorená. Už spokojní sme zase vošli do obchodu nakúpiť na večeru a raňajky. Vlado s Ferom to išli zaniesť na loď do chladničky a Emma, Branko a ja sme hľadali nejakú otvorenú reštauráciu, našli sme jedinú, ale ešte nevarili. Nevadí, piňakolády, anízovka a Coly zatiaľ stačili. O hodinku sa vrátili chalani a už sa dalo aj jesť. Hneď sme si objednali stejky, Emma vyprážané kuracie, pivá, Coly a hody začali. To nám už chýbalo k spokojnosti. Tretia hodina sa pomaly blížila, cestou sme sa chceli zastaviť na hrobe Paula Gaugina, ale zle sme odbočili. Na nápravu už nebol čas. Ešte sme chvíľku do tej tretej počkali a presunuli sme sa Gendarmarie, kde o chvíľku prišiel agent Laurent (čítaj Lorán) a vošli sme dnu. Žiadne problémy a už sme oficiálne vo Francúzskej Polynézii. Wau, ja som v mojom detskom sne. Odtiaľ nás Laurent poodvážal k lodi a už sme si len spravili večeru, a to hambáče. Ale také, že keby sme si otvorili bufet s takýmito hamburgermi, tak sme jednotkou na trhu. Po večeri sme s Brankom dali fľašu červeného vína a posedeli na palube. Spánok na pokojnej vode v zátoke bol odmenou.

GPS poloha kotviska (9°48'11.6"S 139°01'53.0"W), https://maps.app.goo.gl/rvyAy5Bp4oaATPXd6

Fotografie.