Vodné športy

Dobrodružná plavba z Bermudy do New Yorku

25.5.2025 (nedeľa)

Vedeli sme, že táto etapa bude jedna z tých ťažších. Už pri plánovaní trasy sme videli, že sa musíme vyhnúť dvom búrkam, prejsť Golfský prúd a pred New Yorkom budú možno búrky. Ak dodržíme priemernú rýchlosť 5 uzlov, tak sa všetkému vyhneme. Znamená to ale viac chodiť na motor, aj keď máme vietor. Tak ideme.

Ráno išiel Vlado na Customs, kde sme sa odhlásili, na lodi sme sa ešte odfotili v tímových tričkách, ktoré nám daroval Palino PREPIAK, cez vysielačku sme si vyžiadali povolenie prejsť cez vstupný kanál, odviazali sme sa z bóje a po chvíľke sme znova na oceáne a naberáme kurz na New York. Bolo tu nádherne, plánujeme sa na ceste späť zastaviť sa tu na desať dní. Nahodili sme udicu. Chceli sme vytiahnuť plachty, ale mali sme skoro okamžitý silný záber. Chytila sa pekná barakuda. S Vladom sme si uvedomili, že sme ju chytili blízko koralových útesov a vtedy sú dravé ryby jedovaté. Čítal som o tom viackrát a najjedovatejšie sú hlavne barakudy. Chalani napriek tomu rybu krásne spracovali a všetko po sebe poupratovali. Jedovaté sú preto, lebo na zvyškoch odumretých koralov sa uchytia riasy a v nich sa koncentruje jed z odumretých koralov, čím sa živia. To jedia malé ryby a tie zase jedia veľké dravé ryby. Pre tie ryby je ten toxín neškodný, pre nás ľudí nie. Tá otrava má aj svoje meno, pôvodom z kubánskej španielčiny, ciguatera. Tá otrava prebieha pomaly, stalo sa to aj jednému českému jachtárovi, Mirovi Račanovi z plachetnice Sněhurka. Keď Vlado začal čítať článok z jachtárskeho sprievodcu, tak so smútkom hodili krásne filety do mora, aby sa stratili v potravinovom reťazci. Prvý deň sme ešte išli na motor v pohode, druhý deň protivietor 20 uzlov, zase motorujeme proti vlnám. Stihli sme a prvú búrku sme už iba videli v noci za nami. Blýskalo sa za nami dosť, ale boli sme mimo. V utorok, 27.5.2025, sa už konečne plavíme s vetrom v dobrom smere. Aj vlny sa už zväčšujú úmerne sile vetra. Peťo PREPIAK má stále dosť silnú morskú chorobu, v mojej stupnici 4 až 7, čiže omnoho horšie ako ja. Ja som bol iba v pondelok aj s liekmi na jednotke a zvyšok plavby už úplne bez príznakov. Už sa pomaly, ale iste adaptujem. Ja viem, že ma moja priateľka nikdy neopustí, ale dáva mi voľno. Aj jesť mi chutí, mali sme kuracie rizoto, mňam. Streda, 28.5.2025, nám pripravila jeden z najťažších dní na mori. Blížime sa k New Yorku. Sme vo vzdialenosti približne 300 nm, 35-uzlový vietor nám fúka do chrbta a druhú búrku by sme mali predbehnúť bez problémov. Musíme križovať Golfský prúd a mysleli sme si, že ten prúdi pekne rovno z juhozápadu na severovýchod. Tu by mal byť široký až 50 nm a rýchlosť by mala byť okolo 3,5 uzla, maximálne 5 uzlov. Podľa nášho pôvodného predpokladu by sme ho mali križovať a nemal by nás spomaľovať, iba znášať severnejšie. Ale začali sa diať čudné veci, krútili sme sa skoro dookola, občas na juh, rýchlosť oproti vode cez 6 uzlov, ale posun dopredu, tzv. SOG (speed over ground, meraný cez GPS) je pod tri uzle. Deň predtým som si všimol pri umývaní riadu slanou vodou z mora, že voda je príjemne teplá. Že by sme už boli v Golfskom prúde? Očakávali sme ho bližšie k USA. Medzitým vietor fúka silnejšie oproti prúdu zboku a more je poriadne rozbité. Dopredná rýchlosť nám klesla na jeden až dva uzle, hoci po vode to valíme šiestimi uzlami. Až po plavbe sme si pozreli kadiaľ tečie Golfský prúd a presne tam, kadiaľ sme išli, robil v tom čase meander a išli sme presne proti prúdu. Sila! Za noc z 28.5.2025 do rána 29.5.2025 sme toho veľa neprešli. Tým pádom sme sa tretej očakávanej búrke nevyhli, našťastie iba pršalo. V noci počas mojej služby to loďou poriadne trieskalo, začali sa ozývať nové, doteraz nepoznané, ale nepríjemné zvuky. Občas nás trafí silnejšia vlna, preleje sa cez loď a stočí nás o cca 20 až 30 stupňov. Bál som sa, nech sa niečo nepretrhne alebo nezlomí. Videli sme totiž na Bermudách dve lode so zlomeným sťažňom v podobnej situácii. Na jednej z tých lodí mali tri deti a prišli na Bermudu len tak tak. Po skončení služby som si ľahol šťastný spať, že nemusím nič riešiť. Napriek vlnám a buchotom som celkom rýchlo zaspal a ráno som sa zobudil a bolo to podstatne kľudnejšie, aj keď vlny ešte natriasali loďou. Golfský prúd sme prešli, vietor stíchol a zase si to šinieme oproti vlnám aspoň tými tromi uzlami. A čo moja morská choroba? Nikde, zmizla. A pritom to na lodi trieskalo poriadne. Celé to trvalo ešte jeden deň a noc, až nakoniec 30.5.2025 to všetko stíchlo a už po rovnej hladine plávame v ústrety k New Yorku. Všetky naše výpočty ako sa vyhnúť búrkam, boli nanič, ale, našťastie, sa nič zlé nestalo, iba sme zmokli. Vlnami aj dažďom. Počas jednej nočnej služby ma osprchovali vlny v krytom kokpite, potvory našli si miesto kade a presne na chrbát. Predpokladaný príchod je 31.5.2025 ráno, predpoveď počasia hovorí, že zase búrka, ale to by sme už mali byť vnútri zátoky Sandy Hook Bay. Užívame si konečne pohodu, aj keď Peťo PREPIAK má z mojej stupnice morskej choroby aspoň 8, možno aj 9. Mňa to ani nelízlo, umývam hrnce bez problémov, ak nerátam problémy s udržaním sa pri umývadle, sem tam ma vlna chce odtrhnúť od stola. Sedíme v kokpite, občas sa okolo nás preháňajú delfíny. Vlado vychádzal z podpalubia do kokpitu a zazrel hneď vedľa lode žraločiu plutvu. Pali ju ešte stihol odfotografovať v diaľke. Pred polnocou nás poslal Vlado spať bez ohľadu na rozpis služieb. Počas noci Peťo úspešne naštartoval Starlink, internet od Elona MUSKA, a Vlado rezervuje miesto v maríne. Potom začal vyplňovať dáta do aplikácie Customs and Border Protection, ale to tesne pred odoslaním už nestihol. Ja som mal mať voľno zo služby, ale to som netušil, aké kruté prebudenie nás čaká. A potom sa stalo niečo, o čom sa bude dlho rozprávať pri táborových ohňoch, na čo asi nikdy nezabudneme.

GPS poloha maríny, (40°42'41.3"N 74°02'29.9"W), https://maps.app.goo.gl/3B6vVgJYrfw8ED8e7