018 Plymouth – Madeira
Plavba z Plymouthu na Madeiru
4.4.2025 (piatok)
Dlho očakávaný dátum začiatku preplavby cez Atlantický oceán je tu. Chalani sa už nevedia dočkať. Ráno ešte posledná poriadna hygiena. Mali sme čakať na colné odbavenie medzi desiatou a dvanástou hodinou, ale nikto nechodil, tak Vlado zavolal, čo sa deje a, že môžeme odísť len tak (neskôr sme s tým mali problém, a preto vždy trvať na papieri a pečiatke!).
Ešte sme načerpali PHM a vodu a vyrazili za dobrodružstvom. Čakal nás Anglický kanál a hlavne obávaný Biskajský záliv. Hádam bude k nám milostivý. Na Madeiru to máme okolo 1200 nm. Martin a Mišo vytasili zbrane najvyššieho kalibru na zaznamenanie našich hrdinských úspechov. Martin vytiahol 360 stupňovú kameru Insta 360x4, mobil Samsung Galaxy S 23 ultra, ktorý má fotoaparát omnoho lepší ako je môj Canon PowerShot G7X Mark II. Desaťnásobný optický zoom, úžasná svetelnosť a citlivosť. Všeličo iné zaujímavé ešte povyťahoval, ako tablet s aplikáciami pre videá a pod. Mišo tvrdí, že nevie fotografovať, a preto iba filmuje. Jeho foťák, ktorým filmuje, stál cez 3000 €, je to Panasonic Lumix GH5, a objektívy sú Leica Vario Summilux 10-25 f1,7 a Leica Nocticron 42,5 f1,2. Tie dva výmenné objektívy boli v tvare kanónov. K tomu veľký zvukový mikrofón zabalený v kožušine na elimináciu zvukov vetra. Robili sme si z toho srandu a volali sme to veverička. Trošku sa to na ňu aj podobalo. Vlado má na lodi dron a Mišo je majster v ovládaní dronov. Denne to potrebuje aj k svojej práci na dokumentáciu stavieb. A chalani hneď, ešte plní elánu, dokumentovali skoro každý náš krok. Mišo oblietaval loď a nakrúcal videá zo všetkých smerov. S Vladom vytvorili zohranú dvojicu, Mišo dron vypúšťal a lietal s ním, Vlado ho pristávaní chmatol do rukavíc a otočil na chrbát, čím sa sám vypol. Za deň a pol sme prešli Anglický kanál. Fúkal nám priaznivý severovýchodný vietor, ktorý nám umožnil plaviť sa v Biskajskom zálive západne mimo plavebnej dráhy, kde bola hustota premávky naozaj vysoká a hlavne mimo obávaných kosatiek, ktorých zábavou je ničenie kormidiel plachetníc. V polovici Biskajského zálivu prestal fúkať vietor a posledných 20 hodín v zálive ideme na motor. Nakoniec bol ten záliv mimoriadne dobre nám naklonený. Ďakujeme Ti, záliv. Život na lodi je veselý, vyvárame si samé dobroty. Chalani vedia výborne variť, menu bolo kuracie soté s ryžou, pekáč s klobásou, cibuľou, zemiakmi a cesnakom, bolonské špagety, špagety aglio olio a jedna naozaj chuťovka, ktorou nás prekvapili, pizza bohato obložená. Zaujímavý recept. Ako základ použili dve tortilly, medzi ktoré dali syr, čo spravilo cesto ako skutočná pizza. Na to paradajkový pretlak, syr, šunka, kukurica, chorizo, olivový olej a niečo štipľavé. Famózne. Vlado zase varil svoje špeciality ako je vyprážaný syr s vlastnoručne pripravenou tatárskou omáčkou a každý druhý deň čerstvo upečený chlieb. Ja som sa nemohol pridať k vareniu, lebo ma, ako obvykle, chytila morská choroba, ale iba ma lízla, dokonca som vedel aj pomáhať dole v podpalubí pri opravách. Dalo sa to vydržať. Po preplávaní Biskajského zálivu nám ostáva na Madeiru ešte 700 míľ. Doteraz sme plachtili a išli na motor tak asi jedna k jednej. V stredu, 9.4.2025, Vlado chcel variť fazuľovú polievku, keď sa uvoľnila hadička prívodu teplej vody pod umývadlom a do lode natieklo cca 50 litrov vody. Nedalo sa to odčerpať bilge pumpou, tak sa Vlado rozhodol, že bude veľmi múdre použiť pumpu na prívod slanej vody do umývadla ako bilge pumpu. No, nebolo to vôbec múdre, ihneď sa to niekde upchalo. Veľmi dlho sme hľadali, kde, celú starú robotu sme totálne prerobili, nie moc šťastne, ale stále je to ako tak funkčné. Miesto upchatia sme našli až po pár hodinách, ale našli. Paradoxne, nemal som morskú chorobu a zúčastnil som sa celej opravy. Opravu sme nedokončili večer, išli sme spať a na druhý deň sme to dokončili. V noci konečne začalo fúkať a mohli sme vypnúť motor. Ale málo nám to fúka, do 12 uzlov. Ale hlavne, že ideme, fúka zozadu a surfujeme na vlnách. Neskôr vietor ustal a dva dni sme išli iba na motor. Spotrebovali sme poriadne sústo nafty, ale máme jej dosť na päť takých dní. Na palube sme sa nenudili, delfíny plávali vedľa lode denne. Raz nám plávala okolo lode korytnačka. Jednu noc nám priletel na loď malý vrabček, bol vysilený a premrznutý. Mišo ho počas nočnej služby zohrieval v ruke a ráno sedel Vladovi na ruke, keď piekol chlieb. Keď si dostatočne oddýchol, uletel nám nenápadne preč.
Niečo k nočným službám. Sme piati a striedame sa v noci štyria, piaty môže spať celú noc. Služby sú 18:00 – 21:00, 21:00 – 0:00, 0:00 – 3:00, 3:00 – 6:00. Po Madeire to ale zmeníme, posunieme, lebo prvá služba je vlastne sedenie na palube s celou posádkou a posledná sa niekedy predĺžila do deviatej, kým sa prvý nezobudil. Zatiaľ to doklepeme takto. Služby berieme vážne, kontrola kurzu, reakcie na zmeny smeru a sily vetra, počúvanie podozrivých zvukov, či sa niečo neláme a podobne. Lode sledujeme na AIS, je ich veľmi málo, skôr ich nevidíme priamo, ale iba na AIS plottri. Cez deň si čítame, pozeráme do blba a hlavne sa rozprávame. Je toho dosť, čo si povieme a Peťo HORÁČIK má celú studnicu vtipov, v princípe na každú chvíľu. Niekedy sa aj ostatní pridajú, ak sa vôbec dostanú k slovu. A zase to vyváranie, praženica s čerstvo upečeným chlebom, kuracie soté so zelenými fazuľkami a karí basmati ryžou s kyslými uhorkami.
14.4.2025 (pondelok)
Madeira sa blíži, všetci sa pozeráme, kto uvidí zem ako prvý. Pred pristátím sme si všetci povinne zobrali samonafukovacie záchranné vesty. Napadlo mi pripojiť si lano s karabínou na Vladovu šnúru na bielizeň v kokpite. Chalani ma nasledovali a vznikla vtipná fotografia výsadku z lietadla, až na to, že to bola loď. Dobre sme sa pri tom nasmiali. O desiatej večer sme sa uviazali v maríne „Quinta do Lorde“ na východe ostrova Madeira. Fúkal dosť silný vietor do 20 uzlov, ale bravúrne sme prešli cez úzky vchod do maríny a úspešne sme sa uviazali. Rozhodli sme tu zostať do štvrtka, 17.4.2025, čo sú dva dni a tri noci v maríne. Hneď sme využili pohostinnosť maríny a spáchali toľko už potrebnú hygienu. Prvú noc sme si konečne dobre pospali v nehybnej lodi.
15.4.2025 (utorok)
V utorok ránom sme s Vladom a Mišom vyšli na kopec nad marínou. Smerom k maríne je to kolmá hlinená stena. Zhora sme mali nádherný výhľad na marínu. Zvyšok dňa sme venovali opravám a nákupom. Chalani vyrazili niekam zohnať auto. Hneď sme sa vybrali hľadať obchod s jachtárskymi potrebami. Našli sme ho niekde ďaleko od mora a na kopci. A zdržali sme sa tam veru dosť dlho. Vlado sa prehrabával v tovare a nakúpil zásobu palivových filtrov, náhradné kladky, vymenil plynovú bombu a ešte nejaké drobnosti. Presunuli sme sa do mesta Machico do nejakého supermarketu a nakúpili sme plné dva veľké košíky. Chalani sa rozbehli a vláčili do košíkov všetko, čo im napadlo. Päť kíl cibule, 150 vajec, plnú kopu konzerv, 11 kg múky na chlieb a iné, párky, nápoje, zemiaky, cestoviny a tisíc ďalších položiek. Mali sme problém, ako to všetko poukladať do lode. Použili sme aj také finty, ako uloženie pív medzi záchranné vesty, mlieká, ďalšie pivá, zavárané uhorky a lekvár sú v prednej vodotesnej komore medzi náhradným propelerom, lanami a morskou kotvou. Vynaliezavosti sa medze nekladú. Ešte sme sa odviezli na pár chvíľ do Funchalu. Po návrate sme deň ukončili posedením pri pive v prístavnom bare, či reštaurácii.
16.4.2025 (streda)
Deň sme si rezervovali na návštevu hlavného mesta Madeiry, Funchal (čítaj Funčao). Najprv som ich pozval na obed do reštaurácie, kde sme sa naozaj veľmi dobre najedli. Parkovali sme pri múzeu venovanom Cristianovi Ronaldovi, volalo sa CR7. Aký je to len fetišizmus, oslavovať mladého žijúceho, ktorý nič v živote trvalé nezanechal, iba vedel kopať do koženého guľatého čuda? A ešte ako človek nie je vôbec vzorom v správaní (videl som videá z jeho správania sa na ihrisku). Je to ješitný, sebestredný blbec. K jeho futbalovým schopnostiam nič nenamietam. Ale múzeum pre tridsaťročného žijúceho človeka? A pred múzeom jeho bronzová socha v nadživotnej veľkosti. Všetci sa pri tej soche fotografujú a hádajte, kde má vyleštené miesta, kde sa ho ľudia dotýkajú? Na rukách a na vtákovi. Ženy, samozrejme. Po obede sme sa rozpŕchli za svojimi vecami a nákupmi. Mne sa úplne roztrhali moje jediné dlhé nohavice, tak som si bol nejaké kúpiť. A predavačka bola Slovenska z Oravy. Pobehali sme všeličo cez centrum mesta a stretli sme pri tom múzeu, nasadli do auta a vrátili sme sa do maríny. Cestou sme spravili ešte jeden velikánsky nákup. A zase sme hrali na lodi Tetris, kde to všade poukladať. A krásny deň sme zase ukončili v prístavnom bare. Výborné pivo a aj jedlo.
17.4.2025 (štvrtok)
Keďže plán bol vyraziť poobede okolo druhej kvôli vetru, tak sme si ešte užili poldeň na Madeire. Niektorí boli na kopci nad marínou, niečo sme ešte spravili na lodi, ako napr. kontrola a doliatie oleja do motorov, doliali sme vodu do nádrží a ešte nejaké drobnosti. Vlado spojazdnil po piatich rokoch odsolovač vody. Fungoval po krátkom dohováraní. Vyrobí cca 6 litrov vynikajúcej pitnej vody za hodinu. Zíde sa. Potom sme sa zišli v prístavnom bare, kde sme si dali bohaté a skvelé raňajky, pivá a nastal čas odchodu. Odviazali sme sa z móla, prešli na pumpu, načerpali PHM a vyrazili sme na 3000 nm vzdialený Saint Martin v Karibiku, čo bude nasledujúci článok.
GPS poloha maríny, (32°44'29.0"N 16°42'45.1"W), https://maps.app.goo.gl/MvmkgyaKECWBGWyz7