Vodné športy

Cesta do La Línea de la Concepción a príprava lodí na plavbu

23.10.2025 (štvrtok)
Ráno pre mňa prišiel Vlado s plne naloženou dodávkou, Toyotou ProAce City Long. Rozlúčil som sa s Martuškou, bolo mi veru smutno. Ale hádam sa niekde a niekedy pripojí k plavbe, veď je tiež jachtárka, má aj preplavbu Atlantického oceánu za sebou. Potom sme zašli ešte do Vladovej roboty pre náhradné plachty. Ešte sme sa zastavili u neho doma, kde sme teda naložili pár sto kíl do auta.

Laná, batohy pre posádky, ktorí prídu za nami do Gibraltáru, basy nealkoholického piva, repasovaný kotevný vrátok a veľa iného. Trošku sme si zahrali Tetris, ale nakoniec sa to do auta zmestilo. Podľa odhadu sme boli na maximálnej záťaži auta. Cestovali sme cez Rakúsko a Nemecko do mesta Riegel, kde sme sa ubytovali v hoteli Gasthof Hotel Kopf. Cesta bola dlhá 920 km. Na večeru sme si dali z domácich zásob chlieb, klobásu a olomoucké syrečky a zaľahli sme spať.

24.10.2025 (piatok)
Ráno sme mali raňajky v hoteli. Po načerpaní lacnejšej nafty mimo diaľnici odchod. Občas bol dážď, občas slnko. Vlado si vyžral silné dažde. Prešli sme do Francúzska. Nič zvláštne na ceste nebolo, striedali sme sa po 200 kilometroch v šoférovaní. Prešli sme do Španielska, a preto, lebo ceny nafty sú v Španielsku o 50 centov nižšie ako vo Francúzsku, myslím na diaľniciach (vo Francúzsku je to aj cez 2€ za liter), tak sme hľadali nejakú pumpu. Aplikácia Sygic nás naviedla na obrovskú pumpu, ale len pre kamióny, hádam aj cez sto kamiónov čerpalo naftu na rozľahlom areáli. Takže my nič, aj keď cena udávaná v Sygicu bola pre nás ako z rozprávky, nejakých 1,25 €. Trochu sme sa tu pomotali, lebo sme nevedeli narýchlo nájsť východ, ale zvládli sme to. Na ďalšej pumpe sme už načerpali, už by sme na ďalšiu asi nedošli, tak málo nám ostalo v nádrži. Prespali sme v nejakom hoteli za Barcelonou, nič moc, bez raňajok v cene, parkovanie naviac 12€. Rovnaká cena ako v Nemecku, ale bez radostí. Večera musela byť z domácich zásob.

Takto vyzeral v navigácii druhý deň cesty

25.10.2025 (sobota)
Ráno sme ešte za tmy odišli z hotela bez raňajok a striedajúc sa v šoférovaní sme prešli celé Španielsko. Čudovali sme sa, že nikde neplatíme mýto. Vedeli sme, že paralelne s platenou A1 vedie neplatená A7 s tým, že by tam mali byť semafory a kruhové objazdy, ale nič také sme nevideli. Omylom sme išli po A7, ale bolo to výborné. Viedla viac vnútrozemím a prechádzali sme nádhernými prírodnými scenériami, ako sú Pyreneje, rôzne pohoria popri ceste, pred cieľom pohorie Sierra Nevada. Skrátka, konečne niečo pekné po ceste. Pred La Línea de la Concepción sme sa trošku pomotali, ale nestratili sme sa. Navigácia nás navádzala na inú marínu Alcaidesa. Do maríny sme došli ešte za svetla. Na loď sme si preniesli iba nevyhnutné veci a hladní sme išli večerať do nám veľmi dobrej známej ázijskej reštaurácie Hong Kong Wok, čo je all you can eat. Dožrali sme sa do prasknutia.

26.10.2025 (nedeľa)

Tento deň iba heslovite, mám iba poznámky v mobile a všetky pracovné dni mi budú splývať v jeden. Vstávanie za tmy, posun času. Bez raňajok, hlavná plachta, kotevný vrátok, dve laná na gene, vynášanie vecí z auta, atď. Brunch (breakfest-lunch, raňajkoobed) na 12:00. Pokračovanie prác. Po piatej nákup v Eroski v Gibraltári. Večera steak a tuniakový šalát. A spánok spravodlivých, unavených ako kone.

27.10.2025 (pondelok)

Ráno bez raňajok, asi kvôli nervozite som bol trikrát na WC. O 10:30 sme boli dať vytiahnuť Civettu 2 do suchého doku. Silným prúdom vody nám vyčistili trup lode a položili na stojany. Dočistili sme zvyšky nečistôt a aplikovali sme prvý antifoulingový náter. Vlado ešte vyhodil starú kotevnú reťaz, spúšťal ju na pripravenú paletu. Chce vymeniť ťažkú 8 mm reťaz za ľahšiu 6 mm, ale dlhú až 80 metrov. Novú sme viezli v aute a vážila 270 kg. Po vyložení auto narástlo o cca 5 cm, aj viac. Stihli sme presne na minútu prvý náter a už nás volali na spúšťanie lode Trintella na vodu. Po spustení sme ju priviazali v maríne a nasťahovali sa do nej. Na Civette 2 sme nemohli spať, lebo je zakázané spať na lodi v suchom doku. V Grécku, v Prevezze sme mohli, tu je to striktne zakázané. Budeme tu spať asi štyri noci. Na večeru sme si spravili topinky s cesnakom. Unavení sme boli teda parádne. Ale spravili sme toho hodne.

28.10.2025 (utorok)

Zase ráno bez raňajok, hneď po rozvidnení, čo je tu skoro o ôsmej, sme vyrazili k Civette 2 do suchého doku. Hneď som sa pustil do druhého antifoulingového náteru. Vlado sa zase pustil do laminovania takého malého poškodenia trupu lode na hrane provy. Potom vymieňal zinkové anódy na propeleri a prispôsobil aj ostatné náhradné anódy, aby sme to v budúcnosti nemuseli robiť pod vodou. Po nátere som ešte dorobil neprístupné miesta štetcom. Odskočili sme si na Trintellu spraviť si brunch (breakfast lunch, raňajkoobed), ktorým bola praženica s cibuľou a slaninkou. Po návrate k Civette 2 sa rozpršalo, tak sme sa ukryli v lodi a čakali na poľavenie dažďa, čo bolo do 15 minút. Zo starej kotevnej reťaze sme si karbobrúskou odrezali štyri kusy, ktoré zavesíme počas plavby za loď, nech odplašíme kosatky. Je to najnovšie odporučenie, zabraňuje im to prístup ku kormidlu. Na novej kotevnej reťazi sme pooznačovali desaťmetrové úseky, uviazali kotvu a navinuli sme ju do kotevného priestoru. Osemdesiat metrov novej ľahšej reťaze na novom, respektíve repasovanom kotevnom vrátku. Nádhera, to sa bude kotviť. Ešte odnesenie kníh do auta domov, alebo časť na Trintellu, nalepenie dvoch zrkadiel v zadnej kajute, inicializácia novej Epirb bóje a čo ja viem, čo ešte? No, bolo toho na tento deň požehnane dosť. O piatej sme to zapichli, na Trintelle sme si spravili večeru, ryžu s bravčovým vo vlastnej šťave, večerná hygiena a na lodi sme sa už venovali mobilom, tabletom a počítačom. Ja píšem tento článok. Zajtra nás čaká podobná tortúra.

29.10.2025 (streda)

Ráno nás privítalo zamračeným počasím po celonočnom daždi. Dno lode bolo mokré, voda stekala až ku kýlu, tak sme to videli čierne, ale vyšlo slnko a celkom rýchlo to vysušilo. Tak som ponatieral detaily, vyšlo to skoro na minútu tesne pred mrholením. Počas mrholenia sme preniesli veľa vecí z auta. Rozhodli sme sa výnimočne, vzhľadom na predpoveď počasia, že pôjdeme do Hong Kong Woku už na obed. Ešte za sucha sme došli do reštaurácie, ponaberali sme si z bufetových stolov a už sme len pozorovali veľmi silný lejak. Na cestu na loď sme využili krátku prestávku v pršaní. Keďže potom neprestávalo pršať, tak sme porobili pár vecí priamo vo vnútri lode. Prilepili sme zrkadlá v zadnej kajute, ale spodné sa po čase uvoľnilo a spadlo, našťastie na obal z plachty a nerozbilo sa. Zalepili sme ho znova, ale zase spadlo a odbil sa roh. Rozhodnutie znelo, kašlime na druhé zrkadlo, vyhodili sme ho a basta. Okolo 16:00 pricestoval Ivan MURÍN. Ja osobne som sa na jeho príchod veľmi tešil, Ivan je veľmi múdry a príjemný človek. Tlmí akékoľvek trecie plochy v kolektíve. Vie veľmi dobre organizovať čas, vie nájsť najvhodnejšiu ponuku na prenájom áut a ide presne za cieľmi, na ktorých sa dohodneme. Je to človek, akého mať v posádke je poklad. Už sa nám nechcelo plahočiť na panskom (na Civette 2) a potrebovali sme aj niečo nakúpiť, tak sme sa vybrali pešo do námorného obchodu v Gibraltári a kúpili sme DAN bóju. Počas cesty nám Ivan rozprával príhody z plavby na La Grace, kde pravidelne chodí sa plaviť ale aj brigádovať.

La Grace vo svoje celej kráse.

Bolo to zaujímavé, stala sa tam aj nehoda, jednému z veliteľov priškriplo lano prst a pomliaždilo ho, asi oň príde. Podľa posledných správ sa ho pokúsia zachrániť tým, že zašijú prst do brucha, kde sa spamätá. Veľmi držíme palce. Mali veľké problémy s vlnami na pontóne, ani moc nefúkalo, ale vlny sa dvíhali hore dolu a nábrežie bolo z drsného betónu, a preto im to trhalo laná a udieralo loď o mólo. V tomto nešťastí bola aj smiešna príhoda, lekárka sa ho pýtala, ako sa to stalo, on vytiahol prekladač a napísal po slovensky, že lano mu priškriplo prst o betón. Ukázal to lekárke a tá sa zdesene pozrela do jeho lona a potom na neho. Nezdalo sa mu to a dal si spätný preklad, ktorý znel penis mi priškripol prst o betón. Vysvetlilo sa to, ale vtipné to bolo. Na loď sme sa vrátili tesne pár minút pred prudkým lejakom a búrkou. Už len večera, ja som nič nejedol, lebo som bol od obeda prežratý. Posedenie s Ivanom pri vínku. Ivan išiel spať do auta, lebo na Trintelle je predná kajuta zapchaná plachtami, bicyklom a dvomi motormi, jedným veľkým a jedným malým na byboat a inými drobnosťami vo väčšom množstve. To by sme nedali ani náhodou, ešte, že je veľké auto, dodávka.

30.10.2025 (štvrtok)

Už ráno bolo vidieť, že bude cez deň jasno a teplo a tak aj bolo. Cesta na Civettu 2 a kolotoč prác pokračoval. Výmena okna, oprava lampy na Trintelle,  vymenili sme všetky mooringové laná a namerali sme rôzne iné laná. To sa nezdá, ale časove je to dosť náročná úloha. Po každom reze bolo treba ísť k variču a zataviť oba konce lán. Namontovali sme DAN bóju, namontovali sme trubku na udicu a veľmi veľa drobných prác, už si ich ani nepamätám a to píšem v ten istý deň. Trubka na DAN bóju, ktorú sme priniesli z Bratislavy, bola úzka, tak sme sa vybrali autom niekam kúpiť novú. Nezohnali sme, ale Ivan vymyslel geniálne riešenie zo spojky potrubia. A vyzerá to aj krajšie ako trubka. Už som mal práce dnes plné zuby, už som chcel aby sa to raz aj skončilo, alebo aspoň deň voľna, ale to sa nedá. Zajtra ide Civetta 2 do vody, čakajú nás práce, ktoré sa nesmú robiť v suchom doku, ako výmeny plachiet a pod. Postupne príde aj zvyšok posádky a Vladova manželka aj s kamarátkou, ktoré odvezú auto aj s prebytočnými vecami domov. Ešte si musím pretriediť všetky veci, na 80 percent to mám zbalené. Vlado pozeral počasie a vyzerá to na pondelok v noci o tretej kvôli prúdom smerom von z Gibraltárskeho prielivu

A moc sa nesmejte, takto to naozaj niekedy vyzerá. Priestor na lodi je naozaj stiesnený.

31.10.2025 (piatok)

Nastal dlho očakávaný deň, keď sa Civetta 2 zase dostane do vody a splní sa jeden z predpokladov, aby sa obe lode konečne spoznali. Spúšťanie prebehlo bez problémov, my sme nemuseli robiť nič, len po spustení lode do vody nasadnúť a vypadnúť. Cestou do miesta v maríne sme sa ešte zastavili dočerpať naftu pri vchode do maríny a už sme na mieste. Hneď sme sa pustili do výmeny búrkovej plachty, čo tiež trvalo také dve hodinky. Ešte sme určite spravili veľa drobností, ale, ako vždy, si zase nič z toho už nepamätám. Čakali sme na príchod nových členov posádky. Najprv pricestoval Lubo ŠOLTÍS so ženou Vierkou, synom Rasťom a spolu s nimi pricestovala Zuzka KARASOVÁ. Ani sme sa s nimi nezvítali, lebo sme niečo robili na lodi a oni ihneď vyrazili do Gibraltáru na výlet, lebo ešte v ten deň sa chystali na cestu domov. O pár hodín prišla aj Vladova žena Violka spolu so svojou kamarátkou Editkou. Odvezú auto späť do Bratislavy a cestou si urobia výlet po Španielsku. Večer sme sa všetci zvítali, trošku posedeli, porozdeľovali do kajút oboch lodí a Ivan do auta a zaľahli spať.

1.11.2025 (sobota)

Ráno sa udiala jedna vec. Trintellu sme premiestnili hneď vedľa Civetty 2 a tak sa tie dve lode konečne stretli a videli. Pofotili sme sa pri nich, poprehadzovali zvyšné veci z jednej lode do druhej a naopak. Samozrejme, museli sme Trintellu dať znova na pôvodné miesto. Violka, Editka a Zuzka sa vybrali na výlet do Gibraltáru. Ivan išiel tiež, ale nezávisle od nich sám a vyrazil skôr než ony. Na lodi sme zostali iba Vlado, Lubo a ja. A, samozrejme, zase sme niečo robili. Vždy je treba niečo na lodi robiť, lebo sa vždy čosi pokazí, zostarne a kvôli agresívnemu slanému prostrediu treba veľmi často meniť všetky oleje. Čo sme robili, už som dávno zabudol. Našťastie, nech ma to nemáta v snoch.

2.11.2025 (nedeľa)

Lubova rodina už bola asi doma, Violka s Editkou odišli na dlhší a pekný výlet autom po Španielsku a potom cez Nemecko domov. Auto nám perfektne poslúžilo, odviezlo odhadom 700 kg záťaž, vrátane nás dvoch, čo je maximálna záťaž podľa technického preukazu. Posádka na plavbu bola kompletná, Vlado a ja zatiaľ bez zmeny, potom Lubo ŠOLTÍS, Zuzka KARASOVÁ a Ivan MURÍN. Boli sme ešte pozrieť Trintellu, zakonzervovali sme ju (hriadeľ motora), zamkli a rozlúčili sa s ňou. Pár mesiacov na nás bude čakať. A už sme robili len posledné prípravy na zajtrajšiu plavbu. Vlado bol v maríne odhlásiť loď a prešli sme z maríny na kotvisko pred marínou, aby sme to mali zajtra ľahšie s odchodom po tme skoro ráno.

Fotografie.