037 Vilamoura - La Línea
Plavba z Vilamoura do La Línea de la Concepción,
24.8.2025 (nedeľa)
Nasledujúce tri etapy prebehli v pokoji, bez kritických situácií, takže ich rýchlejšie prebehnem a spomeniem iba pár zaujímavostí. Celé tieto etapy sme sa snažili vyhnúť akémukoľvek kontaktu s kosatkami. Takže, pokračovali sme v plavbe popri pobreží v 10 metrovej hĺbke, čo bolo vzhľadom na pozvoľne sa klesajúce plytké dno niekedy až okolo troch námorných míľ.
Počas plavby som videl na brehu veľké budovy, pripomínalo to Manhattan v New Yorku. Bol som lenivý to odfotiť, aj tak to bolo ďaleko na brehu. Neviem nájsť, kde a čo to bolo, preskúmaval som dodatočne pobrežie Google mapami a ani aplikáciou Google Earth som to nevedel nájsť pri prechádzaní po pobreží 3D zobrazením. Museli sme byť na pozore nielen pred kosatkami, ale aj pred množstvom rybárskych sietí, označených neviditeľnými bójami z PET fliaš. A miatli nás aj bóje, ktoré z ničoho nič odleteli, lebo to boli čajky, zamaskované za bóje. Keďže bolo veľmi teplo a pláže ďaleko, tak sme sa okúpali počas pomalej plavby na rebríku. Potom Vlada pochytil nepokoj a začal robiť poriadky na lodi, ktoré sme mali naplánované v cieli plavby. Musím uznať, že s tým pohol výrazne a v cieli budeme pod menším časovým stresom. Chalani, bratia, urobili na večeru lečo z domácich surovín. Pochutili sme si. Stmievalo sa a boli sme nútení robiť slalom medzi zakotvenými tankermi, ktoré čakali, kým budú ropné terminály voľné. Do maríny v Mazagone sme priplávali pred polnocou. Chceli sme zakotviť pred marínou, ale bolo tam veľmi málo vody na kotvenie. Bol síce úplný odliv, ale nevedeli sme v tej tme, kam nás to môže zaviať. Tak sme sa priviazali o vstupné mólo s pumpami na PHM. Vladovi som podával nejaké papiere na prihlásenie, ten trojmetrový múr sa dal obísť, ale po rebríku to bolo časove kratšie. A už bol len čas na spánok, lebo sme sa rozhodli skoro ráno odísť. Ešte spomeniem, že sme už boli v Španielsku.
GSM poloha maríny, (37°07'53.7"N 6°49'59.7"W), https://maps.app.goo.gl/YxRLr3mALCEWrD93A
25.8.2025 (pondelok)
Skorý odchod o 7:00, budíček bol už na 6:35. Tma bola ešte skoro dve hodiny, lebo v princípe sme mali GMT, ale kvôli jednotnému času v Európe, plus letnému času, sa rozvidnieva pred deviatou ráno. Chalani boli prekvapení, lebo kde sme včera stúpali po trojmetrovom rebríku, tak teraz sme boli na úrovni brehu. Pre mňa to nebolo prekvapenie, lebo také prílivy a odlivy som už zažil, aj väčšie, ale bratia to videli prvýkrát v živote. Mali zase krásny zážitok. Po rozvidnení a raňajkách sa Vlado zase pustil do rozsiahlych poriadkov na lodi. A zase s tým pekne pohol. Počas plavby k nám priletel malý vtáčik oddýchnuť si na loď. Pekne nám pózoval na relingu (na zábradlí) a raz si dokonca sadol Vladovi Karelovi na stehno. Googlili sme a zistili sme, že sa volá cistovník ryšavý. Ešte za svetla sme zakotvili v zátoke Puerto de Canil.
GSM poloha kotviska, (36°17'37.1"N 6°07'53.5"W), https://maps.app.goo.gl/4gjUqbFBmEycVNBH7
26.8.2025 (utorok)
Ráno 26. augusta sme sa nemuseli ponáhľať, lebo pri priskorom odchode by sme v Gibraltárskej úžine bojovali proti prúdu až tri uzle. Tabuľka prílivového prúdu v Gibraltárskej úžine nám povedala, že kotvu zdvihneme 4 hodiny pred vysokou vodou v Gibraltári. To znamená o 11:00 doobeda. Ako Vlado vyrátal, tak aj tak bolo. Ale mohli sme mať aj problém, lebo počas pokojnej plavby motor zrazu začal hrmotne pracovať a rýchlosť nám klesla pod tri uzle. Napriek tomu, že Civetta 2 má na propeleri rezač lán, tak sa nič nezmenilo. Tak sa Vlado ponoril pod loď a zistil, že na lodnej skrutke je namotaný veľký hrubý igelit. Na dve ponorenia ho odstránil a problém bol zažehnaný. Plávali sme ďalej, minuli sme maják v Tarife,
neskôr konečne vidíme Gibraltársku skalu a po hodinke sme sa priviazali v maríne Alcaildesa v mestečku La Línea de la Concepción, čo je hneď vedľa Gibraltáru, ale už v Španielsku. Koniec tripu okolo Atlantiku. Už sme skoro doma. Naplávali sme cez 9000 nm.
GPS poloha maríny, (36°09'28.9"N 5°21'24.9"W), https://maps.app.goo.gl/uJSuNzsYXKvtnVCV7
Pobyt v maríne Alcaidesa v La Línea de la Concepción a výlety do Gibraltáru.
27.8.2025 (streda)
Chalani s nami zostali ešte jeden deň a spravili si výlet do Gibraltáru. My s Vladom sme sa pustili do údržby a opráv na lodi tak, aby sme mali čo najmenej práce pre ďalšou plavbou v novembri. Mali sme toho naozaj dosť. Údržba motorov, prepláchnutie motora, elektrogenerátora a WC sladkou vodou, odstránenie a uloženie krytov kokpitu a mnoho iného. Nemá zmysel to tu písať, majitelia lodí vedia, čo je to vlastníctvo lode. Nie je to len bezstarostná plavba, ale veľa opráv a investícií do opráv, výmien plachiet a všeličoho iného. Na lodi sa vždy (!) niečo pokazí, zhrdzavie, zlomí a prestane fungovať. Boli sme aj v suchom doku skontrolovať Trintellu. Premiestnili ju a správne sa postarali o pravidelné dobíjanie batérií. Všetko bolo v najlepšom poriadku. Obaja sme boli prekvapení, že sme na takej maličkej lodičke prešli z Bratislavy (a predtým z Holandska) po Dunaji do Čierneho mora a potom cez Bospor, Istanbul, Marmarské more, Dardanely do Grécka a odtiaľ cez Lipary, Mallorcu popri španielskom pobreží do La Línei. Obe lode sa stretli, aj keď sa ešte nikdy nevideli. To sa zmení v novembri, keď budú obe lode na vode a dúfame, že vedľa seba. Chceme ich aj sfotiť spolu a, hlavne, poprenášať kopu vecí z Trintelly na Civettu 2 a niečo aj naopak. Na obed sme skočili do all you can eat čínskej reštaurácie Restaurante chino Wok Hong Kong 2, asi 15 minút od maríny.
28.8.2025 (štvrtok)
Doobeda chalani odišli autobusom na letisko a my s Vladom sme osireli. Na obed sme sa vybrali zase do Restaurante chino Wok Hong Kong 2. Poobede sme niečo spravili na lodi a venovali sme sa svojim veciam, ja svojej stránke. Ozval sa nám Igor, kamarát žijúci v Gibraltáre, že sa večer po robote staví u nás na lodi. Predtým sme boli nakupovať v obchode hneď za hranicou do Gibraltáru. Po návrate nás už čakal Igor pri lodi, ale nečakal dlho. Išli sme s ním na večeru do centra mesta La Línea na španielske špeciality. Pekný deň za nami.
29.8.2025 (piatok)
Plánovali sme pokračovať v prácach, ale okolo obeda sme toho už mali plné zuby a aj tak sme už mali skoro všetko hotové, tých pár zvyšných vecí si už necháme na november. Vybrali sme sa teda na návštevu Gibraltáru. V tomto meste som už piatykrát. Cez našich horolezeckých známych sme sa tu zoznámili s Igorom DOHŇANSKÝM, ktorý tu pracuje už dlhé roky ako lekár a súdny znalec. Počas prvého zoznámenia v roku 2015, keď sme sa vracali zo Svätého Martina cez Atlantik, nám poukazoval všetko zaujímavé. Vtedy platilo také pravidlo, že keď je jeden Gibraltárčan, môže zobrať štyroch cudzincov, ktorí sa pri vstupoch kultúrnych a prírodných krás, stávajú Gibraltárčania a majú vstup zadarmo. A k tomu odborný výklad Igora, ktorý má veru miestne dejiny podrobne naštudované. A poprevážal nás okolo polostrova, cez Malý Janov, kde žijú dodnes potomkovia Janovčanov, cez domovy dôchodcov, na ktoré každý rok spadnú kamene a niekto si to odnesie, na maják na konci Gibraltáru a mešitu vedľa neho. A odkiaľ je názov mesta? V roku 711 tu pristála invázna armáda marockých Berberov vedená Tárikom ibn Sijádom. Ten nechal skalu po sebe premenovať na Džabal al Tárik (Tárikova skala), z čoho vznikol skomolením názov Gibraltár. Po prechode hranice sme nastúpili do autobusu a odviezli sme sa do centra mesta. Odtiaľ sme si dali pešo veľký okruh cez miesto so stotonovým delom, z ktorého vystrelili pokusne iba raz a už nikdy viac, lebo sa tlakovou vlnou porozbíjali okná v širokom okolí. Ďalej sme vyšli cez Herkulove stĺpy, kde je vchod do prírodnej rezervácie The Rocks (Skala). Odtiaľto je krásny výhľad na dva kontinenty, dve moria a tri štáty (Maroko, Španielsko a Gibraltár). V rezervácii sme si pozreli nádhernú kvapľovú jaskyňu Saint Michael's Cave, ktorá slúžila počas oboch svetových vojen (alebo len druhej? neviem to vygoogliť) ako nemocnica pre vojakov.
Potom sme cestou hore kopcom prešli k miestu výskytu opíc, makakov rhézus.
Vystúpili sme na najvyšší možný bod pre návštevníkov, kde sme boli naposledy vo februári, keď sme doplávali Trintellou. Okruh sa uzavrel. Prešli sme si aj chodby, z ktorých obrancovia Gibraltáru odolávali veľkému obliehaniu (Great Siege) v rokoch 1779 až 1782. A hrdinsky sa ubránili.
Na záver sme nakukli aj do tunelov, ktoré boli vykopané počas druhej svetovej vojny, ale pre krátkosť času sme to neprešli celé. Zavesili sme bágel, hádam nabudúce to pozrieme celé. Podvečer sme sa zase stretli s Igorom a jeho kolegom, ktorí sa práve vracali z nejakého cyklistického výletu. V maríne a na nábreží bolo nejaké bežecké podujatie Beh žien, ale bolo to pol na pol muži a ženy.
S Igorom a jeho kamarátom sme si dali nejaké to pivo, pokecali, Igor sa posťažoval na obyvateľov Gibraltáru a drogového miesta v La Línea. Našťastie, návštevníkov nechávajú na pokoji. Igor nás potešil informáciou, že niekedy od jesene tohto roku sa rušia kontroly na hraniciach medzi Španielskom a Gibraltárom. My sme to síce nezažili, ale keď sa jeden štát nahneval na druhý, tak prechod trval aj pol dňa. Konečne.
30.8.2025 (sobota)
Ráno pre nás prišiel Igor autom. Úplnou náhodou letel domov tým istým spojom ako my, tak sme to využili a zviezli sme sa s ním. Po príchode na letisko nás Igor vyložil a išiel zaparkovať auto zadarmo niekde pod nejaký most. Že vraj je to bezpečné. Ešte sme sa zastavili niekde na káve a Coca Cole a už sme nastúpili na lietadla a doleteli sme podvečer domov. Z letiska nás odviezla Vladova žena Violka. Rozlúčili sme sa a začal som s aklimatizáciou na bežný život. Tých päť mesiacov dá zabrať.