Vodné športy

Plavba na São Miguel a potulky po ostrove

10.8.2025 (nedeľa)
Nastal čas pohnúť sa ďalej, na posledný z Azorských ostrovov v našom pláne. Ráno nás privítalo dažďom. Ranná hygiena, nabratie vody do nádrží a o 9:30 sme sa odviazali z móla. Čaká nás deň, noc a poldeň plavby. O 11:45 míňame plachetnicu Santa Maria Manuella, ktorú sme krátko videli v prístave Horta na ostrove Faial. Je to portugalská cvičná loď pre nových námorníkov. Dnes už slúži skôr ako výletná loď. Je to nádherná veľká loď, štvorsťažník.

Jemne fúkalo zo zadoboku, tak sme dali pokus o genaker na ľavú stranu, vydržalo to asi dve hodiny. Nasledoval nafting dve a pol hodiny. Zase sa rozfúkalo, vietor mal od 4 do 8 uzlov, tentokrát sme dali genaker na pravú stranu, rýchlosť lode bola od 2 do 3 uzla. Nikam sme sa neponáhľali, je jedno, či prídeme na druhý deň doobeda alebo podvečer. Vietor bol stály, na plachtu sme išli v pohode celú noc.

11.8.2025 (pondelok)
Hneď po zobudení, po kávičkách a nejakom zobnutí sa Vlado pustil do inventúry špajze. Začal vo veľkom vyhadzovať staré potraviny, krabice, vrecká a podobne. Už to bolo potrebné a, hlavne, zistili sme, čo máme a čo nemáme. Môj zoznam na nákupy sa veselo rozširoval. Užitočne strávené dve hodiny. Dostali sme sa do závetria ostrova, vietor stíchol, stiahli sme genaker a nechali sme ho sušiť na palube. Trošku sme sa ovlažili v mori, išli sme minimálnou rýchlosťou a držali sa rebríka. Jeden po druhom postupne. Nestavíme, máme zpožďění. Až na obed sme si konečne spravili raňajky. O 15:30 sme priplávali do Ponta Delgada, hlavnom meste ostrova São Miguel. Čo sme robili zvyšok dňa, už nikto nevie. Asi sme boli na nákupoch a varili večeru, čo iné?

12.8.2025 (utorok)
Ešte sme nemali auto a potrebovali sme aj niečo poopravovať. Ráno sme sa boli okúpať na betónovej pláži hneď vedľa maríny. Voda mala štandardných oceánskych 23 stupňov. Tento rok si asi neužijem teplučkú vodu slovenských jazier ako napr, v Rusovciach. Na budúci rok, čo bude už v trópoch, si to užijem. Po raňajkách sme sa pustili do opráv. Demontovali sme kotevný vrátok, opraviť sa už nedá našimi silami, tak ho po Lubovi pošleme na Slovensko. Lubovi stále nedošla a už asi nikdy nedôjde batožina a má kúpenú letenku s batožinou, tak mu to tam nabalíme. Po demontáži som si bol kúpiť nové sandále, už som sa na staré nemohol ani pozrieť. Kým som nosieval ponožky v sandáloch (fuj, aké módne faux paux), tak mi vydržali trikrát dlhšie. Bez ponožiek sa ihneď prepotí koža, zmieša sa to s prachom, pieskom a kamienkami a ničia sa ako divé. Iba Česi vedia, ako ich nosiť 😊. Dnes mal Lubo narodeniny, tak nás pozval večer do reštaurácie. Nejako sa to počas dňa menilo, okrem mňa sa nikomu nechcelo ísť do reštaurácie, tak sa nakoniec dohodli, že Lubo spraví na večeru španielskeho vtáčika. Boli sme teda nakúpiť potrebné suroviny s tým, že to Lubo platí. Čo bolo do večere si už nepamätám, spýtal som sa Ivana, ale ani ten to nemal vo svojich poznámkach. Akurát, že sme hodinu a pol pripravovali slávnostnú večeru. Na nej sme Lubovi pogratulovali k narodeninám, aj k jeho zajtrajším meninám a Zuze k včerajším meninám. Španielsky vtáčik bol vynikajúci, všetkým chutil. Akurát na druhý deň mi cinklo na mobile, že v aplikácii Splitwise, pomocou ktorej spracovávame naše výdaje, sa objavila správa: Nakup na spanielskeho vraka (preklep, malo to byť vtáka), platil V.P. (nie Lubo) a delíme sa všetci rovným dielom, cena spolu 36 €. No dobre, aj ja to tak už budem robiť. I stalo še.

13.8.2025 (streda)
Ráno sme si boli prevziať auto z požičovne a vyrazili sme si pozrieť západnú časť ostrova. Odišli sme dosť neskoro, lebo sme sa, ako vždy, neefektívne flákali. Cesta okolo mestečka Calhetas nás zaviedla k starému fotogenickému akvaduktu, meno neviem nájsť ani na Google maps. Ďalej sme pokračovali do mesta Sete Cidades, ktoré leží vnútri obrovského kráteru na brehu jazera Lagoja Azul. Nádherná scenéria.

Cestou ďalej sme spravili nejaké nákupy potravín na loď. Okúpali sme sa v piscine Mosteiros, navštívili sme tunel Hydraulico, mlyn Ajuda de Bretanha a jazierko Santo Antonio. Písal som si iba strohé poznámky, ja som mal napísané „atrakcie podľa fotografií“, až Ivan mi pomohol s názvami. Detaily si nepamätám, ale bol to pekne strávený a zaujímavý deň. Po návrate večera na lodi. Večer na palube nám spríjemňovali spievajúci vtáci a nečakaný večerný ohňostroj.

14.8.2025 (štvrtok)
Auto sme mali požičané na dva dni, tak sme si spravili aj dnes nádherný výlet. Vlado išiel niekam na bicykli s tým, že ho niekde vyzdvihneme cestou späť. Najprv sme navštívili nejaké golfové ihrisko kvôli Trenčanom. Mňa to moc nezaujímalo, pre mňa strata času. Ale nakoniec, chceli to vidieť, tak sme tam išli. Na tomto ostrove sa nachádza jedna rarita, a to najsevernejšie miesto na svete, kde sa pod voľným nebom pestuje čaj, Chá Gorreana. To sme si nemohli nechať ujsť. Je to veľmi navštevované miesto, mali sme úplne voľný vstup do celej manufaktúry, kde sme si mohli prezrieť celú procedúru výroby čaju, vrátane ochutnávky rôznych čajov.

Neviem, ako to majú ošetrené voči nečestným ľuďom, ktorí by mohli veľmi uškodiť kvalite výroby. U nás by to neprešlo hygienikmi. Ale tu je to iné, nemajú problémy. Bolo to veľmi zaujímavé. V podnikovej predajni sme si nakúpili rôzne druhy čajov na domov. Fakt výborné čaje. S Ivanom sme si ešte boli prezrieť plantáže na druhej strane cesty.

Ďalší cieľom bolo jazero Furnas, mesto Furnas v rovnomennej kaldere sopky Furnas. Po ceste sme si pozerali rôzne vyhliadky, na ktoré nás navádzali smerové tabule. Už cestou do mesta Furnas, Ivan zrazu zatočil na bočnú cestu, kričali sme mu, že rovno, ale bola tam zase nejaká vyhliadka. Volala sa Pico do ferro. Keď sme už tu, tak si ju pozrieme. Nádherný výhľad na jazero v sopke. Otvoril som si mapy.com a s prekvapením som zistil, že je to cieľ našej cesty. Prekrásny výhľad, tá chyba stála zase za to. Ivan má dar objavovať skryté zákutia.

Potom sme už iba zišli do tej kaldery. Prezreli sme miestne gejzíry horúcej vody, každý má svoje meno. Stretli sme tu aj skupinku slovenských návštevníkov, ktorí nám odporučili horúce kúpele v Termal das caldeiras. V tomto meste sa nachádza povestná reštaurácia Tony's, kde podávajú miestnu špecialitu O Cozido das Furnas, čo je zmes rôznych kúskov mäsa, hovädzieho, bravčového a kuracieho, klobás, jaterníc, zeleniny ako sú zemiaky, mrkva, sladké zemiaky a kel. Varí sa to v geotermálnych jamách pri teplote 70°C až 90°C po dobu 7 hodín. Chceli sme sa tam najesť, ale, samozrejme, bola obsadená. Ja som bol dosť naštvaný na ostatných, že sme sa neobjednali. Rezignovane sme si sadli do nejakej reštaurácie oproti s tým, že je obsadené, ale už niektorí platia. O takých 15 minút za nami prišiel čašník z oproti ležiacej reštaurácie Tony's, že majú voľno. Obe reštaurácie patrili jednému majiteľovi. Usadili sme sa, objednali Cozido a pivo. Onedlho to pristálo na stole a nastali gurmánske hody. Bolo to neskutočne chutné, chute sa dokonale zoznámili počas tých 7 hodín.

A ten kel napravo, presiaknutý chuťami mäsa, bol pre mňa asi najlepší. Chceli sme kúpiť ešte jednu porciu aj Vladovi, ale už vypredali celú dennú dávku. Zase sme mali veľké šťastie, vyzeralo to na hlad a bez gastro zážitkov. Našťastie, niektorí to nevládali celé zjesť, ja áno, tak sme mu to dali zabaliť a vybrali sme sa za Vladom na pobrežie. Dohodli sme sa, že sa stretneme na pláži Praia de aqua d'Alto grande. Zase sme sa na tej pláži v bufete zasedeli na kávičkách, Coca Colách a zmrzline, takže sa už nikomu nechcelo ísť na tie teplé kúpele Termal das caldeiras, dokonca ani Ivanovi. Že vraj by sme to časovo nestihli. Určite stihli, veď tma je tu až o deviatej.

15.8.2025 (piatok)
Zasa nastal deň opráv a nákupov na ďalšiu cestu. Ráno odišli Trenčania na letisko. Čakala nás výmena palivového filtra a dvakrát sme boli na nákupoch, na trhovisku a v obchode. Doobedie a časť poobedia rýchlo ubehli a zvyšok sme už iba leňošili na lodi. Ja som písal články na stránku, Vlada si nepamätám, ale určite niečo robil a Ivan sa kdesi túlal. Napadla mi spásna myšlienka, či si na večeru nedáme pizzu? Dobrý nápad, tak som sa vybral do obchodu pre päť pízz, aj pre novú posádku na večeru, plus šunky, syry a iné vylepšenie pizze z polotovaru. V čase večere sme si dve pizze zohriali, prichutili a zjedli. Nová posádka, bratia Pavol a Vlado KARELOVCI prišli okolo 20:00. Zvítali sme sa, pozoznamovali, dali si jednu pizzu na polovice a zapili pivom.
Náš trojtýždňový týždeň na Azoroch sa skončil, zážitkov máme dosť. Všetky ostrovy sú zaujímavé, každý trošku rozdielne. Mne sa najviac páčil São Jorge a ako druhý São Miguel. Faial bol tiež dobrý, ale pomenej zaujímavostí a keby nebolo posledného dňa na Terciere s býkmi a zážitkovou večerou, tak by skončila Terceira vo veľkom mínuse. Ale sami si za to asi môžeme. Nastal čas sa pohnúť ďalej. Chalani nemajú dostatok dovolenky, tak návštevu ostrova oželeli a zajtra vyrážame cez Atlantický oceán do La Linei, mestečka pri Gibraltári.
GPS poloha maríny, (37°44'17.3"N 25°39'56.0"W), https://maps.app.goo.gl/F4axng3QDZbwAfc9A
Fotografie.