Vodné športy

Plavba z New Jersey a New Yorku, USA, do Halifaxu, Nova Scotia, Kanada

12.6.2025 (štvrtok)

Krásnych 12 dní v New Yorku skončilo, nastal čas pohnúť sa ďalej. Nová posádka už bola nažhavená na plavbu, aj keď pre nich by bolo čo robiť v meste. Z móla v Hudson Bay Maríne sme sa odviazali ráno o šiestej, na pumpe oproti sme natankovali naftu doplna na automatickej pumpe a vyrazili sme von na rieku Hudson. Ešte sme sa išli rozlúčiť so Sochou Slobody a s prúdom v našom smere sme vyrazili na sever cez rieku East river.

Najprv sme podplávali Brooklynský most, ktorý sme si pred pár dňami prešli pešo. Po ľavoboku sme míňali mrakodrapy Manhattanu, vpravo bol Brooklyn. Videli sme aj budovu OSN, oproti ostatným budovám trpaslík. Preplávali sme East river a vošli sme do Long Island Sound, čo je veľká vodná plocha medzi pevninou na severe, štátmi New York a Connecticut a ostrovom Long Island na juhu. Ten ostrov si meno veru zaslúži. Plavba bola po pokojnej hladine, vlny žiadne a nefúkalo. Zakotvili sme v Jefersson bay na Long Islande, krásne miesto, len sme nevyšli ani na breh. Čas nepustil. Keby sme sa mali zastaviť všade, kde je krásne, plavba okolo sveta by trvala možno aj desaťročia. Hádam nabudúce.

GPS poloha kotviska, (40°57'49.3"N 73°04'52.3"W), https://maps.app.goo.gl/UMCxsW1Xu9JbZMHq7

13.6.2025 (piatok)

Hneď skoro ráno sme sa pohli ďalej, cieľ mestečko Essex na rieke Connecticut. Zase nefúkalo, neboli vlny, tak sme sa sunuli na motor. Vošli sme do rieky, cez zdvíhací železničný most a po dvoch míľach sme sa uchytili na bóju v maríne Dauntless. Stála nás 300 dolárov na tri dni, čo je dosť, ale v cene bola doprava na breh vodným taxíkom. Stačilo sa iba ozvať vysielačkou a už prichádzali. Boli to asi brigádnici, lebo to robili s radosťou, že môžu šoférovať motorový čln.

GPS poloha bóje, (41°21'00.7"N 72°22'55.5"W), https://maps.app.goo.gl/wNxdjSuEBxn9w9h19

14.6.2025 (sobota)

Ráno si dali Vlado a po ňom Mišo túru na bicykli. V pláne sme mali stretnutie s Vladovými známymi z Chorvátska S Geoffreym PALMEROM a Giannine. Vlada s nimi zoznámil Mark z Plymouthu, boli práve po plavbe okolo sveta a predávali loď. Poprosili aj Vlada nech skúsi nájsť nejakého kupca a našiel. Ich loď kúpil Palino PREPIAK. Geoffrey bol architekt a vnútro jeho lode je jedinečné. Bez kajút, jeden veľký priestor oddelený iba priečkami. Nevidel som ju naživo zvnútra, iba zvonku na suchu v prístave v Prevezze v Grécku. Zvnútra som videl iba fotografie, nádhera. Geoffrey a Giannine prišli autom, zvítali sme sa a hneď zapadli do kaviarničky na kávičky a iné dobroty, ja napríklad na horúcu čokoládu, lebo kávu nepijem. Tu sme prekecali celý poldeň. Druhý poldeň sme strávili v miestnom Connecticut River museu. Zistili sme, že názov štátu Connecticut je z pomenovania rieky Dlhá prílivová rieka od Indiánov kmeňa Algonkinov, čo v domorodom jazyku je Quinetucket. Je to menšie, ale krásne a zaujímavé múzeum. Deň sme zakončili parádnou večerou. Na úvod povestná mušľová polievka a druhé jedlá sme iba s veľkou námahou zjedli. Rozlúčili sme sa s Geoffreym a Gianninou. Keďže sme mali ten vodný taxík grátis, povozili sme do maríny hore dole viackrát kvôli hygiene a praniu.

15.6.2025 (nedeľa)

Ráno sme si boli prenajať auto a zamierili sme do blízkeho mestečka Mystic, kde sme sa stretli s Gianinnou a Geoffreym pred veľrybárskym múzeom. To múzeum bolo také menšie mestečko, v každom domčeku bola nejaká expozícia. Samotné veľrybárske múzeum bola vstupná budova. Boli to kruté obrázky. Ale v minulosti občas aj veľryby vyhrávali. Vonku na mori bolo priviazaných viacero lodí, na dve z nich sme mohli aj vystúpiť. Veľrybársku sme si mohli popozerať aj zvnútra. Bolo čo pozerať. Zaujímavý pohľad na „komfort“ života na lodi. V domčekoch boli dielničky na rôzne navigačné prostriedky, na výbavu lodí. V jednej bola kováčska dielňa, kde sa kovali rôzne časti konštrukcie lode. Asi najzaujímavejšia bola dielňa na výrobu a pletenie lán. V iných dielňach sa opravovali lode, mali tam pár rozrobených rekonštrukcií. Pekná bola aj expozícia výroby malých lodí, ako sú kanoe, kajaky, veslice, malé plachetničky a pod. To spojilo moje dva záujmy, jachting a kanoistiku. Unavení sme si dali nejaké jedlo v miestnej jedálni a pokračovali sme ešte v prehliadke, kým sme nevideli všetky expozície. Nádherne strávený deň. A ešte nekončil. Gianinna a Geoffrey nás pozvali do jednej vychýrenej cukrárne. Pred nami stála jedna pani a veľmi dlho si vyberala. Rad za ňou sa rýchlo zväčšoval a na rozdiel od Slovenska, boli všetci trpezliví. Pani sa otočila a prekvapene povedala, že ježišmária, ja tu zdržujem. Vlado jej povedal, že je 40 rokov ženatý a je zvyknutý. Všetci naokolo sa zo srdca zasmiali a dvaja mladíci o tri metre ďalej zdvihli palce hore. A to všetko s úsmevom. Kontrast s domovom. Všetko pekné raz musí skončiť, tak sme sa na parkovisku rozlúčili s našimi známymi a prenajatým autom sme došli do maríny a vodným taxíkom na loď. Podvečer ešte Vlado umyl nejakým prostriedkom ľavobok trupu lode.

16.6.2025 (pondelok)

Zase sme sa museli posunúť ďalej v ústrety dobrodružstvám. Ráno som bol s Braňom vrátiť auto a taxíkom sme sa vrátili na loď. Prvýkrát som sa viezol elektromobilom Kia. Príjemná, tichá jazda. Odviazali sme sa z bóje a vydali po rieke von do ústia. Zamierili sme na ostrov Block Island, kde sme strávili noc na kotve v zátoke Great Salt Pond. Cestou nám pršalo, nefúkalo a motorovali sme celých 45 nm.

GPS poloha kotviska, (41°11'31.4"N 71°34'47.6"W), https://maps.app.goo.gl/GPXPBEzvMAtLBvCn9

17.6.2025 (utorok)

Čakala nás podobná ako etapa ako včera, aj dĺžkou, aj počasím. Cieľom je mestečko New Bedford. Bóju sme si objednali cez aplikáciu Docqua, ktorou sa objednávajú maríny a bóje v USA. Niečo podobné je platné v Severnej Európe, tam platí podobná aplikácia Gomarina. Objednali sme tri noci za 135 dolárov, ale, žiaľ, bez vodného taxíka v cene. Bol síce, ale 5O metrov plavby za 4 doláre za osobu. Prešli sme cez hurikánovú bariéru a vplávali do zátoky. Uviazali sme sa na bójke neďaleko maríny na ostrove, ale spojeným s oboma brehmi mostom. Ešte v ten deň sme boli v obchodoch naproti maríne, museli sme bez prechodu pre chodcov prejsť veľmi frekventovanú štvorprúdovku. Kúpili sme si polievku z mušlí Clam Chowder, šalát s plodmi mora, pivo a víno.

GPS poloha bóje, (41°38'16.2"N 70°54'54.8"W), https://maps.app.goo.gl/dXnZLKmpZauAC2pv7

18.6.2025 (streda)

Ráno sme sa vybrali na raňajky cestou cez otáčací most do mesta. Vlado sa vybral na bicykli niekam do mesta, či za mesto. Vlado nás stretol po odchode z raňajok. Po raňajkách sme boli na úrade colnej správy a ochrany hraníc odhlásiť sa z vôd USA. Prebehlo to bez problémov, stačil iba Vlado, nás ani nechceli vidieť, čakali sme pred dverami úradu. Tesne pre koncom prišiel asi šéf a bol zvedavý, kde sme sa v New Yorku prihlásili, že to tam nepozná. Vlado mu to ukázal na Google maps a bol spokojný. Na bicykli vystriedal Mišo Vlada, Braňo so Zuzkou išli na prechádzku mestom, ja som išiel asi s Vladom na loď, už si nepamätám nič. Asi som písal články na svoju stránku, mám tam resty. Pred večerom sme sa vybrali všetci na večeru v meste oproti miestu, kde sme raňajkovali. Asi už len na loď a pohoda na lodi. Vlastne hygiena v maríne. Mali zaujímavo pomenované záchody pre mužov a ženy. Muži boli Buoys (bóje) a ženy Gulls (čajky). Až sem dorazila východniarčina. Nielen domorodci, ale aj my sme to pochopili.

19.6.2025 (štvrtok)

Začiatok dňa bol podobný predchádzajúcemu dňu. Vlado na bicykli, raňajky v meste, potom nákup potravín na cestu, Mišo sa vystriedal na bicykli a ostatní sme boli zaniesť nákup do lode. Na večeru sme sa rozhodli ísť do Cisco Brewer Kitchen & Bar, ktoré objavili Braňo so Zuzkou počas prechádzky predchádzajúci deň. Keďže to bolo dosť ďaleko, cestu tam sme absolvovali taxíkom. Bolo to veľmi príjemné miesto, asi známe domorodcom, lebo bolo plné, ale miesto sme si našli. Vynikajúco sme sa najedli, nejaké morské plody to boli. Výborné jedlo, vynikajúce pivo, jachting, to je šport, čo? Naspäť na loď sme išli pešo popri pobreží, zabočili sme na hurikánovú bariéru, na taký ostrovček na konci sme sa prebrodili. Po návrate na loď sme sa venovali už prípravám na plavbu. Nakúpené sme mali, zložili sme a uložili bicykel, dočerpali sme vodu. Po každej návšteve pobrežia sme doniesli 10 litrov v bandaske. A nádrž bola plná, tak málo sme míňali. Ešte sme vyumývali sladkou vodou elektromotor na dinghy, spravili sme údržbu motorov a už sme iba plánovali ďalšiu plavbu. A prečo sme sa viac nevenovali prehliadke mesta? Nič zaujímavé tu nebolo, okrem pomníka Joshua Slocuma, čo bol prvý človek, čo oboplával svet na malej plachetnici a to je tak asi všetko. Je to priemyselné a hlavne rybárske mesto. Rybárskych lodí tu bolo požehnane. A fabrika na výrobu veterných turbín, vysokých až 260 metrov. Najvyšší mrakodrap v Bratislave (jediný) má „iba“ 168 metrov.

20.6.2025 (piatok)

Ráno bolo silne veterné, posilnili sme sa kávičkami a čajíkmi a odviazali sme sa z bóje v maríne Pope Island a cez hurikánovú hrádzu sme vyrazili smerom do Kanady. Pred nami je okolo 450 nm do Halifaxu v Nova Scotia (Nové Škótsko). Predpoveď počasia hovorí, že budeme dosť chodiť na motor, aj keď sme začali zostra silným vetrom. Teplota má byť nízka, ale na to sme predsa pripravení. A to sme na rovnakej zemepisnej šírke ako Ljubljana! Studený Labradorský prúd tu a teplý Golfský prúd v Európe, rozdiel v priemernej teplote až 10 stupňov. Mala by to byť celkom pohodová plavba, až na dva problémy. Prvým je kanál Cape Cod, ktorým si výrazne skracujeme plavbu okolo mysu s rovnakým názvom Cape Cod a vyhneme sa skalnatému pobrežiu so silnými prílivovými a odlivovými prúdmi. Ale v kanáli je rovnaká situácia. Prúd až do 5 uzlov, ale to sme v tabuľkách zistili, kedy máme mať prúd v našom smere. K tomu ale fúkal silný severák do 30 uzlov. Druhým problémom je vysoká hustota rybárskych bójí, na ktorých sú koše na lov krabov. Rozhodli sme sa v správnom čase vojsť do kanála. Predbehla nás americká plachetnica, ktorá sa vôbec nepárala, plávala pod plnými plachtami rýchlosťou okolo 7 až 8 uzlov (odhad). Správa kanála im cez vysielačku prikázala ísť na motor, ale oni sa hádali, že kde je začiatok kanála. Nakoniec stiahli plachty a prešli, my hneď za nimi. Nám najprv správa kanála vôbec neodpovedala, ale videli sme železničný most zdvihnutý. Keď ide vlak, je iba dva metre nad hladinou. Nakoniec sme počuli povolenie na vplávanie. Pred nami sú ešte dva mosty, ale oba vo výške 45 metrov pri vysokej vode. Vietor rýchlo stíchol, slniečko začalo hriať a počas plavby sedem míľovým kanálom sme mali chvíľku leto. Po prejdení kanála bol znova studený vietor a vlny. Nabiehame si motorom Cape Cod a v správnom čase zatočíme doprava a priaznivý vietor sa znova oprel do plachiet. Spolu so západom slnka sme vyplávali na oceán a opúšťame výsostné vody USA. Zbohom. Až na to privítanie bolo to super. Vietor trošku zoslabol na 12 uzlov, ale stále to ťahá skoro celú noc.

21.6.2025 (sobota)

Ráno vietor stíchol, prišiel na rad motor. Hladina pokojná, bezvetrie, pohoda, až na hukot motora. Bol to deň delfínov, veľrýb a žralokov. Delfíny, ako je ich zvykom, nám skákali popri lodi, veľryby sme videli iba v diaľke, aj to iba gejzíry a zo žralokov sme videli iba ich charakteristické plutvy, ktoré nevyskakujú z vody. Boli aj celkom blízko lode. Vlado písal o bitke o záchranné vesty, v skutočnosti to bola bitka o najlepšie miesto na fotenie pri zábradlí. Skoro ani raz sme to nestihli. Pozor sme si ale dávali, nech nespadneme do vody. Väčší pozor sme ale dávali na plávajúce rybárske bóje. V hĺbke 30 metrov ich bolo požehnane, hotový slalom medzi nimi. Pred šiestimi rokmi to Vlado riešil plavbou v hĺbke 100 metrov, ale videli sme bóje aj v 200 metrovej hĺbke. Tie bóje sú robené tak, že sú dve, väčšia drží lano vedúce ku košom na dne a druhá menšia je priviazaná k prvej. Je to kvôli vyťahovaniu košov. A trafiť sa medzi tieto bóje je v tme skoro istota. Trasu sme zvolili tak, že sme sa plavili mimo vymedzených rybárskych oblastí. A všimli sme si, že tie menšie bóje nesú radarový odrážač. Zapli sme radar a už sme videli všetky bóje na obrazovke, samozrejme, aj v noci. Vďaka odrážačom (ďakujeme páni rybári) sme prežili relatívne pokojnú noc.

22.6.2025 (nedeľa)

Dni sa podobali ako vajce vajcu. Kvôli bezpečnosti sme sa rozhodli plávať v 300 až 500 metrových hĺbkach, čím sa nám plavba predĺžila o cca 30 míľ, čo je zanedbateľné, iba 6 hodín plavby naviac.

23.6.2025 (pondelok)

Pokračovali sme v plavbe, obišli sme rybárske oblasti a zamierili sme priamo do Halifaxu. Podvečer sme sa pred vstupom do separovanej lodnej dopravy ohlásili na Halifax Trafic, kde sme im oznámili, že prichádzame. Medzitým prešla polnoc.

24.6.2025 (utorok)

Za tmy sme prichádzali do zálivu, kde leží mesto Halifax a zabočili sme vľavo do zátoky Northwest Arm. Bola vynikajúca viditeľnosť, žiadna hmla a ani zima, ani tma nám nevadili. Neskoro po polnoci sme sa priviazali o bóju v Royal Nova Scotia Yacht Squadron Marina. Najprv o jednu, ale rozhodli sme sa ešte trošku premiestniť na inú. Keďže sme chceli dodržať všetky pravidlá k prihláseniu, volali sme na jedno telefónne číslo, kde sme evidentne zobudili jednu pani alebo slečnu a diktovali sme jej všetky potrebné údaje o všetkých členoch posádky. A takú mohla mať pokojnú a nerušenú službu, nebyť Slovákov v Kanade. Potom sme si unavení a spokojní ihneď zaľahli spať.

Ráno sme sa zobudili do krásneho slnečného rána. Presunuli sme sa na mólo kvôli čakaniu na prihlásenie na Canada coast guard. Okolo ôsmej hodiny prišli a prebehlo to veľmi rýchlo a s úsmevmi. Vlado vybavil u správcu prístavu miesto na móle. Suma bola najprv vysoká, ale správca nám nakoniec dal sumu ako za bóju. No, neberte to. Paráda. Pri lodi sa pristavovali rôzni ľudia a zvedavo sa nás pýtali odkiaľ sme, odkiaľ prichádzame a kam ideme. Pristavili sa pri nás Adam a Luisa, ktorí majú v maríne v suchom doku svoju loď, a ponúkli sa nám, že pôjdu s nami do obchodu na nákupy. Dohodli sme sa na tretiu poobede. Cestou z WC ma odchytil Braňo, že poď na jedno pivo do prístavnej reštaurácie. Dlho sme sa nevracali, tak nás prišli vyzdvihnúť Mišo s Vladom a zatvrdli s nami na ďalšiu dlhšiu dobu. Zuzka nás nevedela hodnú chvíľu nájsť, ale našla nás. Okolo tej tretej sme sa s Mišom zdvihli a pri lodi nás už čakala pani Luisa. Išli sme teda na nákup, rýchlo sme to vybavili, ešte sme sa zastavili v obchode na pivo a víno. Ďakujeme dobrým ľuďom za nesmiernu ochotu. Adam nám neskôr dal vynikajúci tip, neplávať priamo do St.Johns, ale plávať cez vnútrozemské jazero Lac Bras d´Or Lake do mestečka Baddeck, čo sa ukázalo ako perfektný nápad. Ale to až neskôr. Po nákupe sme sa znova pripojili k zvyšku posádky v prístavnej krčme, ale už sme tam dlho nesedeli. Na večeru sme si upiekli bravčovú panenku s ryžou a zeleninou a prišla aj Luisa, Vlado ju pozval. Po večeri priplával k našej lodi starší manželský pár a pán nám hneď vynadal, že stojíme na jeho mieste, on platí 3000 kanadských dolárov za miesto a kto nás tam poslal. Slušne sme mu odpovedali, že správca prístavu a on, že ako sa volá atď. No, ako si máme pamätať meno, keď nám ho ani nikto nepovedal? Odišli nasratí, ale karma ich dobehla, pani mierne spoločensky unavená, sa pekne zvalila do lode. Napokon odišli. Na druhý deň sa to vysvetlilo, správca im povedal, že keď je miesto voľné a vie sa, kedy majiteľ príde, tak môže miesto dočasne prenajať. Akurát to mal oznámiť majiteľom miesta, čo, žiaľ, neurobil. Keď sme ich videli naposledy, Vlado im podaroval slovenskú vlajku a nakoniec boli spokojní aj my, aj oni. Už sme boli kamoši.

GPS poloha bóje, (44°37'15.0"N 63°34'41.3"W), https://maps.app.goo.gl/7NC4DtoV3am1np7s7

GPS poloha maríny, (44°37'18.0"N 63°34'52.2"W), https://maps.app.goo.gl/KCxafNsf7gV2kbw7A

Fotografie.