Vodné športy

Korintský kanál – Preveza, Grécko

3.11.2024, nedeľa – 12.11.2024, utorok

V nedeľu sme si dali budík na 7:00, bolo to kruté prebudenie, spalo sa mi vynikajúco. Zavolali sme na správu kanála a vyrazili na mólo pred vstupom do kanálu, Vlado išiel zaplatiť. No, nebolo to lacné, 111,60 €. Na parkovisku nás už čakal Lubo, ktorý sa k nám pridal. Cestoval kvôli kanálu cca 1700 km autom a poslednú noc spal v aute na parkovisku. Naskočila zelená na semafore a pomaly sme vplávali do prieplavu.

Ten bol skompletizovaný v rokoch 1882 až 1893. Je dlhý 6,3 km, široký 25 m, hlboký 8 m a jeho maximálna výška dosahuje 63 m. Kanál je dnes už príliš úzky pre moderné zaoceánske lode a využíva sa prevažne pre turistické ciele. Je vytesaný v takom pieskovci a od zajtra bude uzavretý kvôli odstráneniu napadaných kameňov. Plavba pôsobí monumentálne, je to krásne technické dielo. Rýchlo tých 6,3 km prešlo a vyplávali sme do Korintského kanála. Do mestského prístavčeku Korint sme došli okolo desiatej, previazali sme sa bokom o mólo. Vlado zobral bicykel a išiel tých 11 km pre auto. Lubo aj ja sme si ľahli spať a veru spali sme dosť tvrdo. Medzitým sa rozfúkal vietor a hladina vody aj v prístave bola dosť nepokojná, dosť nás to udieralo o mólo. Ale Windy povedalo, že o 19:00 vietor ustane, tak sme to nechali tak. S Vladom sme sa vybrali niečo nakúpiť, ale bola nedeľa, tak bol problém nájsť otvorený obchod. Nakoniec sme našli, niečo nakúpili a prišli na loď. Lubo doniesol nejaký proviant z domu, konkrétne na segedínsky guláš a bryndzové halušky. Gnochi namiesto halušiek nemali, tak bol rad na segedíne. Lubo sa do neho po chvíľke odhodlania pustil. Chutil nám vynikajúco. Už sa nám moc nechcelo nič robiť, tak sme si pozerali mobily, Vlado a neskôr aj ja sme niečo písali. Lubo zaliezol do komôrky, Vlado vypol hudbu, pozeral si zase nejaký film a mne sa chcelo spať. Tak sa chystám a idem spať aj ja.

GPS poloha maríny (37.941536, 22.936363).

V pondelok sme pôvodne plánovali bicykel a chceli sme si pozrieť staroveký Korint, ale ako si tak sedíme pri raňajkách, Vlado si pozerá predpoveď počasia, hlavne vetrov a vyhlásil, že okamžite odchádzame, lebo inak tu stvrdneme zbytočne dva dni a pri danom severnom vetre by sme sa tie dva dni iba búchali o mólo. Lubo sa zbalí a urýchlene opustí loď a my s Vladom vyrážame cez Korintský kanál smerom do mestečka Itea. Spočiatku trošku sfúklo, ale záver bol už na motor pokojný. Zakotvili sme pri móle v maríne. Lubo došiel autom a na večeru sme si kúpili gnochi a spravili sme si z nich bryndzové halušky.

GPS poloha maríny (38.430445, 22.419615).

Utorok bol v znamení športu a kultúry. Vybrali sme sa na bicykloch do mestečka Delfi, kde bola a v staroveku vychýrená veštiareň, kde sa veštica Pýthia nadýchala nejakých výparov zo zeme, vykrikovala nejaké zvuky a kňažky tie zvuky nejako interpretovali. Všetci Gréci sa tam chodili poradiť pred veľkými rozhodnutiami. Bolo to 18 km, z toho posledných 10 km s 600 metrovým prevýšením. Bola to poriadna makačka bez elektrobikov. Iba Lubo mal. V mestečku sme si dali kávičky a Coca Coly a vyrazili sme do archeologického parku. Chalanom sa moc nechcelo, ale byť v Delfách a nič nevidieť, to som nechcel. Vlado sa nado mnou zľutoval a išli sme na prehliadku. Vstupné do múzea a archeologického parku stálo len 6 €, ľudí po sezóne už pomenej, aj keď nie málo. Pobehali sme niečo, moc sme nevedeli, čo je čo, ale doma pozrieme z fotiek. Nenašiel som miesto, kde Pýthia vdychovala tie výpary, ale jedno miesto by to mohlo byť, pozriem doma. Po prehliadke sme si dali kávičky a horúcu čokoládu a čakal nás nádherný zjazd až po marínu. Ešte sme niečo nakúpili a išli na loď.

V stredu bol plán ísť na bicykloch do olivových hájov, ale predpoveď počasia nás opäť zrušila, zase by sme stvrdli dva dni. Vyrazili sme smerom do zátoky oproti ostrovu Oxia za Messolongi. Dul nám silný vietor od 20 do 25 uzlov, ale zozadu a aj vlny išli zozadu. Poriadne to loďou hádzalo a div sa svete, moja morská choroba mi dala pokoj. Pred mostom v Patrase sme sa museli prihlásiť vysielačkou na kanáli 14, čo sa nám podarilo. Povedali nám, kadiaľ máme podplávať most. V tom mieste sa kanál zužuje a dýzový efekt nám pripravil 30 uzlový vietor zozadu. Ale nádhera, žiadne problémy, leteli sme smerom k cieľu. Do chránenej zátoky sme prišli hodinu po polnoci, zakotvili a hneď išli spať. Preplávali sme cez 70 nm. Táto plavba bola nádherná a stála za to. A ten spánok po nej, jedna báseň.

GPS poloha kotviska (38°20'09.9"N 21°07'22.0"E).

Vo štvrtok nás čakalo iba 30 nm do mestečka Nidry na ostrove Lefkas. Najprv trošku fúkalo, aj mi bolo trošku horšie, ale po dvoch hodinách spánku a zoslabení vetra sme už v kľude doplávali do zátoky. Je tu napodiv dosť veľa ukotvených plachetníc, jednoznačne najviac, čo sme v Grécku videli. Doteraz hádam iba 5. Byboatom sme preplávali na druhú stranu zálivu do Nidry a našli sme jednu z mála otvorených taverien. Čakali sme na Luba, objednali si souvlaki a pivo, ale Lubo došiel až po skoro dvoch hodinách, čo sme dojedli. A to bol údajne 14 km pred cieľom. Zostal spať v aute a my sme sa preplavili na loď. Počas plavby Vlado dohodol s Cleopatra marínou, že na breh nás vyložia žeriavom nie v piatok, ale už v stredu, 13.11.2024 o 8:00 ráno a domov vyrazíme v ten deň poobede a v piatok by sme mohli byť doma.

GPS poloha kotviska (38°42'11.0"N 20°42'47.7"E).

V piatok sme si dobre pospali, už máme do cieľa v Cleopatra maríne iba 18 nm, takže sme sa rozhodli tráviť dni cyklotúrami. Vlado naplánoval 40 km do mesta Lefkada, ale nie po hlavnej ceste, ale po bočných kopcovitých. Kým sme sa po problémoch s pristátím na východnej strane zálivu oproti mestečku Nidri, kde sme si mysleli, že jednoducho prídeme a Lubo s autom tiež, stretli a prepravili na iné miesto, už bolo skoro 11 hodín.

Ešte kúpil Vlado lano do lode, niečo sme zjedli a vyrazili sme na ten výlet. Kým sme šli po rovine, nemal som problém, ale v kopcoch som to nejako nevedel rozdýchať. Tak som to čiastočne vzdal, zišiel na hlavnú cestu a došiel po rovine do Lefkady, kde som počkal na chalanov. Naspäť išli zase po kopcoch a ja po hlavnej ceste. Pri aute som ich čakal cca 20 minút a keď prišli, tak sa ukázalo, že Lubo sa zrýpal z bicykla v malej rýchlosti, ale do plota z ostnatého drôtu a spravil si dosť hlbokú ranu na pravom palci. Dosť to mal zakrvácané. Núdzovo to ošetrili WC papierom a oceľovým drôtom. Hneď sa to previazalo a išli sme autom k lodi. Dopravili sme sa na loď a rozhodli sme sa prekotviť na západnú stranu zálivu a skoro úplne na koniec. Zastavili sme na móle a chalani sa vybrali niekde k lekárovi, či aspoň do lekárne a potom na nákup. Loď sme po ich návrate zakotvili o trošku ďalej od móla a Vlado sa pustil do ošetrovania, dezinfekcie a previazania rany. Ešte to telefonicky konzultoval s lekárkou Dáškou. Na večeru iba topinky a s Lubom sme stiahli fľašu a pol červeného vína, Lubo viac ako ja, ale hlavne, že mu to dobre padlo.

V sobotu sme mali na pláne 50 km cyklotúru smerom na pevninu cez most. Lubo to z pochopiteľnej príčiny na dnes vzdal a požičal mi svoj elektrobike. O desiatej sme vyrazili autom do Lefkady a vyrazili do mesta Vonitsa. Cesta tam nič moc, po hlavnej frekventovanej ceste, ale naspäť sme šli po peknej starej ceste bez áut, hádam jedno prešlo. Zastavili sme sa v jednej taverničke už na hlavnej ceste. Vlado sa spýtal čašníka, či sa dá u nich aj najesť. Čašník niečo zavolal do kuchyne a z kuchyne sa ozval silno nasratý ženský hlas, ktorý niečo brblal v nám neznámom jazyku, asi grécky. Vlado sa spýtal, či môže zájsť do kuchyne. Odpoveď áno. A už bolo všetko v poriadku, niečo sme si vybrali a skoro hneď sme to mali na stole a už sa aj tá baba usmievala. A že to bolo vynikajúce, to hádam nemusím ani hovoriť. Super polievka a ako hlavné jedlo pečienka s ryžou. Až na to, že nás to stálo 50 €, to bolo super. Zvyšok cesty k autu už bol rýchly, bicykle sme naložili do auta, nakúpili na večeru a raňajky a dopravili sme sa na loď. Lubo si veľmi dobre pospal, už sa cítil lepšie. Na večeru som navaril dusené kuracie stehná na šampiňónoch so zemiakmi. Po večeri Vlado zase previazal Lubovi ranu a po telekonferencii s lekárkou Dáškou sa zistilo, že netreba už nič špeciálne robiť, iba vzdušne preväzovať a antibiotiká netreba. Všetci sme zaliezli do svojich kútikov a už bol veget.

Aj keď „se v neděli nedělá“, tak sme si na nedeľu dali PHD. Tí, čo ste boli na vojne, viete, že ide o parko hospodársky deň, čiže opravy a upratovanie. Začali sme zakrytím hlavnej plachty lazybagom, potom sme vymenili lano pre rollref, potom sme dosť prácne pritiahli jeden stĺpik relingu, kde boli obidve skrutky ulomené a dostať sa k nim znamenalo odskrutkovať dlhú kryciu lištu, potom sme skontrolovali jednu vinšňu a nakoniec nakúpili do všetkých bandasiek PHM. Poobede sme si dali s Vladom pešiu túru do Nidri, kde sme si dali kávičku, horúcu čokoládu, zmrzlinu a Coca-Colu. Spolu cez 6 km. Lubo zostal na lodi a vegetil si. Podľa Lubovho receptu som spravil niečo ako lečo so zemiakmi, celkom sa mi to podarilo. Vlado umyl riady. Nejako rýchlo ten deň ubehol. Večer klasika.

Prišiel pondelok, deň poslednej plavby na nejakej vode, nerátam utorkový presun z kotviska do bazénu so žeriavom. Pôvodne sme mali ísť pod žeriav v stredu o 8:00, ale zavolala správkyňa maríny, že sa uvoľnil termín v utorok o 9:00. Veľmi nás to potešilo. Ale po poriadku. Ráno sme boli zaviezť Luba k autu a ešte sme sa vybrali na nákup olivového oleja pre rodiny. Súkromník mal zatvorené, tak sme olej kúpili v samoobsluhe. Určite vynikajúci. Deväť litrov som zobral. Ešte kávičky a čokoláda v taverničke, Luba sme nechali v aute a zdvihli sme kotvu. Ešte som spravil praženicu na začiatku plavby, stihol som to do vĺn a morskej choroby. Museli sme preplávať cez otočný most v Lefkade. V knihách sa píše, že sa otvára každú celú hodinu, tak sme si to naplánovali na 13:00. Ale chyba lávky, mimo sezóny každú druhú hodinu. Zakotvili sme, ale nie moc razantne zaryli kotvu, tak nás začalo pri vetre do 20 uzlov vliecť preč. Kotvu sme zdvihli a tú hodinu sme iba krúžili hore dole. Medzitým prišlo 5 charterových lodí, ktoré išli zazimovať, boli už bez plachiet a iných zbytočností. O 14:00 sa most otvoril a rýchlo sme cez neho prebehli. Zostalo nám iba cca 12 míľ na kotvisko pred marínou Cleopatra. Tri hodinky a hádžeme kotvu. Vlado išiel pre Luba, ale ešte nakúpili veci na slávnostnú večeru. Bravčové steaky a ako príloha dusený ružičkový kel. Mňam, budem to robievať aj doma. Ešte pred večerou sme stiahli kosatku, zbalili laná a porobili si nejaké poriadky. Už len zajtrajšie vytiahnutie lode, pár konzervačných prác a po obede vyrážame domov na dvojdennú cestu cez Severné Macedónsko, Srbsko a Maďarsko. Tešíme sa.

GPS poloha kotviska (38°57'10.5"N 20°45'51.9"E).

V utorok presne o deviatej ráno nás vytiahli na breh a „ukotvili“ na stojanoch. Zhoršilo sa počasie, začalo pršať a v tom daždi sme sa balili a odstrojovali loď. Rýchlo sme to spravili a po dvanástej sme nastúpili do auta a vydali sa na cestu domov. Večer sme prišli do nejakého hotela v Severnom Macedónsku vedľa diaľnice, dali sme si výbornú večeru, popili výborné červené vínko a išli spať. Zvyšok cesty v stredu bol normálny, o piatej sme boli doma.

Celý tento trip bola šupa. Aj keď by som nešiel ďalej, už toto stálo za to.

Fotografie.