Vodné športy

stránka o športoch na vode

7 Prvé poznatky a skúsenosti po preplávaní rieky Dunaj

Loď.

S Vladovou loďou Civetta 2 by sa kvôli ponoru 2,3 metra nedalo plávať po európskych riekach a kanáloch. Loď na plavby po riekach a kanáloch, ktorú Vlado kúpil spolu s Lubom Šoltisom v Holandsku, je typ Trintella 1A. Je to loď vyrobená v roku 1972 (to som končil ZDŠ). Má dlhý kýl, je dlhá 8,8 metra, široká 2,5 metra a má ponor 1,3 metra.

Kvôli dlhému kýlu s ňou nevieme cúvať. Pri malých rýchlostiach to zatáča zadkom doľava bez ohľadu na polohu kormidla. Robí nám to problém, ale vieme s tým žiť. Je vybavená zabudovaným naftovým dvojvalcovým motorom Yanmar s výkonom 20 ks. Vlado dal kvôli istote namontovať držiak na závesný benzínový motor Yamaha s výkonom 10 koní. Bez neho by sme Rýn hore prúdom údolím Lorelei pred mestom Bingen ani náhodou nedali. Na poslednom kilometri sme sa zastavili a museli sme zvýšiť výkon oboch motorov, ktoré pracovali súčasne. Tri kilometre sme išli tri hodiny. Inak by sme sa museli dať vytiahnuť nejakým remorkérom, ktoré tam sú na to. Lacné to nie je. Vlado uprednostňuje Yamahu, nech sa Yanmar šetrí. Má teóriu, že keď sa niečo pokazí, ľahšie sa opraví a vymení závesný motor. To je majiteľský prístup. Mne by sa viacej páčil Yanmar, čo je chartrový prístup, ale rešpektujem a chápem Vladov názor. Keď sme chodili na Yamahu, malo to dosť veľkú spotrebu a bolo to hlučné. Za poldeň sme minuli celú 12 litrovú nádrž, čo sa nám zdalo veľa. Jeden deň Vlado stíšil otáčky skoro na tretinu, rýchlosť sa skoro nezmenila a spotreba klesla skoro na polovicu. Celý čas sme to robili zle. Teraz sa aj mne páči Yamaha, ticho a nízka spotreba.

Kormidlovanie

Kormidlovanie je dosť náročné na pozornosť, niekedy aj na silu. Korigovať smer treba skoro každú sekundu, už len pohľad na mapu, zadívanie sa inam, zamyslenie sa alebo odovzdanie kormidla, vedie k odchýlke do 20 stupňov. A pri troche nepozornosti aj viac. A keď sú víry, tak sa loď motá zľava doprava, ale v princípe ideme rovno. Vtedy treba aj tú silu aplikovať. Dunaj, ale hlavne Rýn hore prúdom, je dobrá škola kormidlovania. Neviem si predstaviť plavbu sólo bez autopilota. Raz išiel Vlado naštartovať motor Yamaha, nezavolal ma na prevzatie kormidla a po tejto operácii išiel hore prúdom. Jednoducho sa to nedá.

Navigácia

Navigujeme podľa i-Boating mapovej aplikácie na iPade. Na Rýne sme sa riadili aplikáciou Karten Vert. Všetko sú to platené mapy, ale bez nich veru ani krok. Na srbský úsek nám odporučili aplikáciu OpenCPN, stála 10 €, mapy sme sťahovali asi hodinu, ale nakoniec sme ho nepoužili. Ale mám ho a je ekvivalentný i-Boatingu. V hmle a v neprehľadných úsekoch je dobré vedieť, aké veľké lode sa pohybujú okolo nás. Každá nákladná loď musí mať tzv. AIS (automatic identification system), ktorý vysiela polohu na nejakom kanáli. Vlado kúpil ručnú vysielačku AIS prijímačom (sami nevieme vysielať polohu) a na nej vidíme lode. Geniálna vec. Po návrate si aj ja takú kúpim na chartrové plavby. Vlado má na Civette 2 aj AIS vysielač a všetko vidí na mapovom plotri. Dajú sa nastavovať alarmy, takže na šírom oceáne môže človek aj spať a systém ho včas zobudí. Ja to vidím tak, že do 10 rokov to bude povinné aj pre menšie lode, aj tie z chartroviek.

Maríny, prístavy a kotvištia

Oproti Nemecku na Rýne je tu málo športových marín. Dosť je ich na Slovensku a Maďarsku, trošku menej v Srbsku a žiadne v Rumunsku a Bulharsku. Najkrajšia marína bola podľa mňa Srebrno jezero, cca 30 km pod Beogradom v Srbsku. Odvtedy nič. Zato kotvištia sú tu nádherné, vždy sa dá schovať za nejaký ostrov v zátoke. A v núdzi aj mimo plavebnú dráhu na kraji rieky. Používame pluhovú kotvu, na ktorej sú 2 metre reťaze a 30-metrové špeciálne lano, ktoré má cca na prvých ôsmych metroch zapletené olovené guľôčky. Kotvenie je tu paráda. Všetko hodím do vody, prúd znesie loď dole po prúde, zaradíme silno spiatočku a kotva sa zaborí do dna. Doteraz vždy držala na prvý pokus. Oproti kotveniu na mori je výhoda, že prúd sa, na rozdiel od vetra, nemení a na kotve je ťah iba jedným smerom. Tým dobre zarytým. A prúd je viditeľný, tak do 2 km/hod, možno o chlp viac. Kotvu vyťahujeme ručne až kým nie je kotva pod nami a drží, vtedy držíme lano a motorom silno dopredu kotvu vypáčime z dna. Potom už ide vytiahnuť bez problémov. Len sa pri tom trošku zadýcham.

Oblečenie.

Ak si myslíte, že keď znesiete 7 stupňov v tričku bez problémov (môj prípad), tak vás plavba vyvedie z omylu. Po štarte v teplúčku a svietiacom slniečku som bol ešte v tričku. O chvíľku som si dal mikinu, o ďalšiu chvíľku na to bundu a čiapku. Teraz som celý deň zababušený a večer ma občas po plavbe aj trošku strasie od zimy, ale iba krátko. A už viem, čo si musím ihneď po návrate z prvej etapy kúpiť. Nepremokavé nohavice, jachtárske čižmy a vždy si brať spodky, teplé čiapky a niečo na krk. Keď fúkalo, tak mi vždy fúkalo zozadu na krk a riešil som to kapucňou, čo nemusí vždy stačiť.

Varenie na lodi

Na Trintelle máme plynový dvojvarič, jednu panvicu a jeden hrniec. Príbory, ostré nože, zapaľovač, zápalky a iné drobnosti. Vždy sme si navarili mňamky. Nemáme tu chladničku, riešime to jedným priestorom pod schodíkmi, ktorý ma kontakt z dnom ochladzovaným studenou vodou. Ale aj tak to v niektorých prípadoch nestačilo. Ani nejdem opisovať, ako riešime jemne splesnivené potraviny. Napríklad slaninu umyť, vytrieť kefkou a zjesť. Nikdy nám nič nebolo, žiadne črevné a ani iné problémy. Umývanie riadov už je väčší problém, máme nádrž na 120 litrov vody a musíme ňou extrémne šetriť, keď týždeň iba kotvíme. Skôr riady utierame papierovými utierkami a nech aj zostanú mastné.

Hygiena na lodi

Tak toto je najväčší problém. Vody je málo, celé telo mimo maríny iba s vedrom studenej vody z Dunaja. Ale v tej zime sme to spravili hádam maximálne trikrát. Čiže si umývame iba intímne partie, nohy a Vlado aj pod pazuchami. Zuby, samozrejme vo vode z umývadla, samozrejme v kuchyni. Pre citlivejšie povahy to veru nie je. V marínach to, samozrejme, poriadne dobehneme. Ale napríklad v Rumunsku a Bulharsku žiadne nie sú, čiže očistu spáchame až v maríne v Constanci. Na veľkú potrebu tu máme na lodi splachovacie WC, to nie je problém. Len je tam veľmi málo priestoru, neviem si predstaviť obézneho človeka. Bez šance. Mňa tlačí z pravej strany stena a z ľavej časti splachovacia páka. Ani nohy neviem dostatočne rozkročiť.