Vodné športy

30.9.2024, pondelok.

Od Modrej čajky sme vyštartovali okolo 11:00 hod.

Pred vstupom do plavebnej dráhy sme museli dať prednosť jednej nákladnej lodi, za ktorú sme sa zavesili, nech nám ukazuje správnu dráhu. Celkom sme za ňou stíhali. Vlado už pre štartom dohodol s plavebnou komorou, že prídeme. Z Čunova po gabčíkovské vodné dielo je to 30 km. Povedali nám, že 10 km pred komorou sa máme nahlásiť. Plavba prebiehala

pokojne, slnko ešte svietilo, bol som iba v tričku. Včas sme sa prihlásili a po trištvrte hodinky po prihlásení sme sa uväzovali na plávajúce pachoľa v komore. Gabčíkovská komora má šírku 34 metrov, čím je o dva metre širšia ako panamský prieplav. Dĺžku má 275 metrov. Klesli sme o 20 metrov, čo už vzbudzuje rešpekt. Ale pri preprave lode Trintella z Holandska sme išli cez dve 24,7 metrové komory na kanáli Mohan – Dunaj. A ešte tam bolo pár 18 metrových. Ale zážitok to bol, aj keď už mám za sebou cez 90 plavebných komôr. Po sútoku starého Dunaja s kanálom sa prúd poriadne zrýchlil a na menšie otáčky motora sme valili do 18 km/hod. Vlado telefonuje do maríny Alt v Komárne. Majú miesto, máme prísť a na vrátnici nechať 20 Eur. Môžeme sa pripojiť k elektrine. Akurát sme nemali prístup k WC a sprchám. Prvý deň je za nami, ešte sme si na mobiloch čítali správy a zlostili sa. Okolo desiatej sme zaspali. Dnes sme prešli 75 km.

GPS poloha maríny (47.758393, 18.097744).

1.10.2024, utorok

Z Komárna vyrážame ráno o 8:00 bez raňajok, iba po kávičke a čaji. Dnes má byť posledný pekný deň, tak to chceme využiť a prejsť čo najviac, najlepšie až do Budapešti. Pri plavbe zisťujeme, že máme slušnú rýchlosť 16 km/hod. takže plánovaných 115 km do Budapešti stíhame. A ešte vo veľmi dobrom čase, aj s rezervou. Aj tak bolo, pred pol štvrtou sme sa uväzovali v maríne Part na severnej časti Budapešti, mojom rodnom meste, ako mi pripomenula moja mama. Cesta bola nádherná, míňali sme ústia riek Váh a Dunaj, plávali popod ostrihomskú baziliku, neskôr pod hradom Visegrád. Nádherné scenérie. Ja sa za kormidlom cítim šťastný, tak som si uzurpoval miesto za kormidlom a skoro celé kormidlujem ja. Vlado je rád, pracuje na iných veciach, píše blogy, riadi svoju firmu cez telefón, dolieva naftu a benzín a tak podobne. Rozhodol sa natrieť olejom teakovú podlahu aspoň na polovici lode. Podarilo sa mu to. Po pristátí sme si trošku oddýchli, navštívili slušné toalety a vyrazili sme do obchodu na nákupy. Chceli sme prejsť aspoň 4 km pešo. V Spare sme si nakúpili mäso na večeru, maďarskú salámu, oškvarky, husaciu masť a iné dobroty. Po návrate sme si spravili opečené mäso, ryžu, pridali uhorky a iné. Večer klasika, aká asi bude po zvyšok plavby. Zakúrenie elektrickým ohrievačom, hygiena, nealkoholické pivo a čumenie do mobilov, tabletov a notebookov a okolo 22:00 zaspávame.

GPS poloha maríny (47.544341, 19.063542).

2.10.2024, streda

Z Budapešti sme zase vyrazilo skoro ráno, hneď na svitaní o 7:00. Doobeda má byť ešte bez dažďa, tak sme si naplánovali kratšiu, 50 km trasu po reštauračný čln Hajóállomás na kilometri 1590. Keď sme plávali okolo, ešte nepršalo veľa a rozhodli sme sa ísť kotviť do 10 km vzdialenej zátoky pri meste Dunaújváros na pravom brehu Dunaja, kde je pekné kotvište. Len čo sme boli za reštauráciou, pustil sa lejak, ale už sme sa rozhodli, tak ako sme sa rozhodli. Tých 40 minút plavby sme vydržali a vchádzame do peknej zátoky na kotvenie. Vysoká voda spôsobila, že hĺbka bola všade v pohode. Na konci zátoky za žeriavovou nakladacou rampou sme prvýkrát zakotvili. Kotva super drží, tak ihneď vyťahujeme elektrický generátor a kúrime si. Na večeru sme si pripravili špagety aglio oglio s parmezánom. Večer už popisovaná klasika. Pri čítaní tých správ z domova si aj ponadávame.

GPS poloha kotviska (46°58'35.8"N 18°56'29.8"E).

3.10.2024, štvrtok

Dnes malo od obeda silno pršať, tak sme sa rozhodli, že pôjdeme iba pár hodín, iba 19 km a priviažeme sa o reštauračnú loď Stefánia pri meste Dunaföldvár. A tak sa aj stalo. Vyrazili sme o 7:00 a už o 9:00 sme sa priväzovali. Zmokli sme trošku, ale dalo sa to vydržať. Pri opúšťaní zátoky na nás vrieskal z brehu jeden rybár. Nič sme mu nerozumeli, okrem slova idiot. Asi sme mu plašili ryby, ale boli sme od neho ďaleko a odchádzali sme smerom od neho. Ako sme mali odísť bez motora potichu? Po pristátí a uviazaní sa loď Strefánia sme sa pripojili na elektriku a pustili si ohrievač. Medzitým sa spustil silný lejak a boli sme radi, že sme sa takto rozhodli. Bola by to nepríjemná plavba. Konečne sme sa pustili do raňajok. Poobede sme sa pustili na prechádzku po meste, nakúpili sme nejaké potraviny a hľadali sme nejakú reštauráciu. Tú odporúčanú sme síce našli, vyzerala otvorená, ale nikde nikoho. Nakoniec sme skončili v reštaurácii Halászcsárda hneď vedľa lode. Tá, na ktorej sme boli priviazaní, bola už mimo prevádzky po sezóne. Po večeri sme sa odtrepali na loď a zvyšok už večerná klasika. Ja som sa pustil do tejto webstránky a snažil som sa odstrániť nejaké chybičky, ale bez úspechu. Hádam to po telefóne zvládnem, alebo mi to pomôže starší syn po návrate z prvej etapy. Uvidíme. Zase okolo 22:00 spánok. Konečne sa mi spalo už druhú noc dobre, prvé dve noci som chodil trikrát na záchod a ešte sa mi snívali sprostosti a mal som pocit, že nespím.

GPS poloha móla (46.810686, 18.929182).

4.10.2024, piatok

Ešte včera večer nám volal náš kamarát, Pepa Kadlčík, že sa vracia zo služobnej cesty v rumunskom Arade a že by nás prišiel pozrieť. Keďže malo ešte pršať, povedali sme si, že naňho počkáme a pôjdeme po 11:00. Pepa prišiel o 9:15 a hneď som nastúpil k nemu do auta s dvomi bandaskami a išli sme na pumpu kúpiť po 20 litrov benzínu a nafty. Takto nemusíme kupovať naftu v Srbsku. Prevádzkar prístavu nás upozorňoval, že keď príde jeho šéf, budeme musieť asi niečo doplatiť. Tak sme si s Pepom dali iba kávu a čaj a o pol jedenástej sme sa odviazali a vyrazili. Doteraz sú všetky etapy na jedno kopyto. Rozliaty Dunaj a samé lužné lesy, sem tam nejaká dedinka alebo mestečko, ale nič zvláštne. Ale tie lužné lesy sú naozaj úchvatné. Mňa baví kormidlovanie, tak si to užívam. Po 80 kilometroch sme sa rozhodli zakotviť za ukotvenými vlečnými člnmi pri mestečku Baja. Nádherné kotvenie v slabom, cca 1 km/hod. prúde v bezpečnej hĺbke. Zapli sme si elektrický generátor, potom elektrický ohrievač. Na večeru sme si spravili topinky a potom zase večerná klasika. Spali sme ako malé jahniatka. Večer si vždy dáme nealkoholické pivo, ja som si už druhýkrát dal alkoholické pivo a výnimočne jeden a pol deci červeného vína. Nádhera. Ďalší deň za nami.

GPS poloha kotviska (46.176289, 18.916218).

5.10.2024, sobota

Z kotviska sme skoro ráno o siedme sa odviazali a vyrazili ďalej. Cieľ Srbsko. Obávali sme sa byrokracie na hraniciach. Priplavili sme sa do Mohácsu a priviazali sme sa na pontón a vyrazili na colnicu. Strávili sme tu hodinku, šťastie, že colníci boli ústretoví, ale aj tak sme museli získať štyri povolenia, jedno bolo z úradu pre katastrofické udalosti. Ono je to určené skôr pre tankery a lode prevážajúce nebezpečné látky, ale platí to pre všetkých. Bolo to zdarma, žiadne poplatky. Medzitým sme museli prekotviť loď, lebo ten pontón bol určený pre veľké lode. Pri pristávaní na iný pontón sme išli trošku silnejšie a trošku sme narazili do pontónu, ale žiadna škoda sa nestala. Vlado si sám na seba nadával asi hodinku, ale už asi na to zabudol. Sme v poriadku. Po colnom odbavení sme sa odviazali a o 12:30 sme prekročili hranicu so Srbskom a Chorvátskom. Už sme mali vyvesenú žltú vlajku, čo znamená, že sme síce v novej krajine, ale pred colným odbavením. Vlado obtelefonoval marínu v meste Apatin a zistil, že sa môžeme colne prihlásiť aj tam. Super. O 15:15 pristávame v maríne Apatin. Prešli sme dnes 77 km. Vlado zaplatil za marínu a išli sme spolu na políciu vedľa sa prihlásiť. Tam to trvalo hádam 10 minút čistého času, z čoho sme 5 minúť čakali na lavičke vonku. Žiadne problémy neboli. Super, lebo sme mali z tej byrokracie obavy. Hneď sme vyrazili do mesta, kúpili si mäso na večeru a 15 GByte dát, lebo roaming je tu veľmi drahý. Odchádzajúci hovor 1,95 € za minútu, prichádzajúci hovor (!!!) O,99 €, SMS 0,39 €. A dáta, 1 MByte za 0,39 €. Karta 15 GByte za 7 € to vyriešila. Večer klasika, ja sa venujem písaniu na túto stránku a popíjam červené vínko. Iba 2 deci. A ešte som zabudol na každovečernú reláciu s mojou manželkou Martou. V Srbsku to budem musieť obmedziť, alebo keď sa nám podarí pripojiť na spriatelenú chorvátsku sieť, tak potom budem aj telefonovať. Ďakujeme európskej únii, že nemáme problémy s hranicami, ani s roamingom. Už sme zabudli, že?

GPS poloha maríny (45.677064, 18.967772).

6.10.2024, nedeľa

Ako hovoria naši bratia Česi,  v neděli se nedělá, tak sme sa rozhodli dať si jeden deň voľna. Vlado plánoval nejaké menšie práce a hlavne, dať si bicyklovú túru. Hneď ráno bol hodinku behať, potom sme sa naraňajkovali. Dofúkal som kolesá na bicykli a vybral som sa na 20 km túru po rovine. Najprv jedným smerom dolu prúdom, nič zaujímavé, prešiel som mestom cez pešiu zónu, nič zaujímavé a vybral som sa po hrádzi hore prúdom, zase nič zaujímavé. Bol som pri jednej prírodnej rezervácii, ale všade bolo mokro a blato a Vladov bicykel nemá blatníky. Vrátil som sa späť. To mesto Apatin vyzerá ako typické socialistické mesto spred revolúcie. Samá šeď, nič nové, okrem pár obchodov, ako napr. Lidl. Staré autá, ktoré sme hneď po revolúcii vozili zo Západu domov. Staré kraksne. Srbi pomaly prechádzajú na latinku, tabule na ceste už iba v latinke, cyrilika je už iba na starých tabuliach. Neviem, či to tak plánujú alebo je to živelné. Pred Vladovou cyklotúrou sme zaplatili ďalší deň v maríne, kúpili 20 litrov benzínu a natlačili vazelínu do ložiska hriadeľa vrtule. Potom sa zase Vlado vybral na cyklotúru. Medzitým sa úplne vyčasilo a vyšlo po týždni zase slnko. Odteraz má byť takto aspoň jeden týždeň. Už si sušíme veci na zábradlí lode. Vlado sa vrátil z cyklotúry, spáchal hygienu a dal na svoju stránku nový článok. Namiešal mi cesto na palacinky a ja som ich dve hodiny robil. Chutne a pekne mi vyšli. Dopráskali sme sa, Vlado s lekvárovými, ja so šunkou a syrom. Počas pečenia nám došla bomba s plynom, menili sme ju za iný typ a narobilo nám to dosť malých komplikácií, lebo boli mierne rozličné veľkosťou (iba milimetre, ale podstatné) a zasekli sa nám v priestore pre bomby. Ale po hodinke práce sme plyn vymenili a ja som mohol dorobiť palacinky. Večer som spáchal hygienu pre zmenu zase ja, konečne mám po týždni čisté tričko a ponožky. Nejako je to ťažké na lodi s tou hygienou. Večer už klasika.